V posledných lúčoch odumierajúceho dňa vysilený človek vlečie svoj kríž k vrcholu. Doputuje hore, dosiahol cieľ. Oproti hasnúcemu nebu sa týči pribitý na kríž, ktorý doniesol. Toto má byť zavŕšenie života? Utrpenie a smrť? A prečo vôbec oslavovať utrpenie?

Janette kráča záhradou a recituje verše T. S. Eliota Pieseň pre Simeona. Tou scénou sa začína film Dobrá smrť. Podivnú symboliku bežný divák ľahko prehliadne: Janette svoju cestu k dobrej smrti uvádza veršami o starcovi Simeonovi z evanjelia podľa Lukáša.

Maroš Šefčovič bol možno dobrý eurokomisár, to posúdiť neviem, v každom prípade je zlý herec – to dnes môže posúdiť každý. Nedarí sa mu; jeho kreáciám chýba elementárna hodnovernosť, a tá je pre herca podstatná. 

Prechádzam parkom pri košickom Dóme svätej Alžbety. Ján Gálik sa prihovára plnému námestiu. Som rád, že aj napriek Ficovým útokom je tu i Andrej Kiska. Tak ako prvý raz v Bratislave, keď bolo Slovensko ešte v prvom šoku, i teraz prezident mlčky zapaľuje sviecu.

Prinášame vám vyhlásenie slovenských osobností v plnom zneni.

Keby som chcel jedného dňa napísať detektívku o zločine celospoločenských rozmerov, postupoval by som pri tom asi nejako takto:

Píšem a moje srdce bije. Či si ho všímam, alebo nie, neúnavne pracuje, neodpočíva, ani keď spím. Pumpa života, centrum môjho organizmu. Vychádzajú z neho a vracajú sa k nemu všetky moje rieky. Ono udržuje kolobeh môjho malého vesmíru.

Kto sú pre Daniela Pastirčáka osobnosti a antiosobnosti roka 2018 a aká najväčšia výzva ho čaká v budúcom roku?

Podvaly vyklepkávajú svoju minimal music. Som na ceste do Košíc. Deň pred výročím novembra 1989 sa tu znova koná demonštrácia Za slušné Slovensko. Cestu si hradím sám, nik mi neprezradil číslo Sorosovho účtu.

Z Levoče je to k Erikovi osem kilometrov. Treba vystúpiť alejou k bazilike a prejsť lesom a lúkami až do Úlože. Prvé domy, kostolík, Erikova záhrada a drevenica. Ku Grochovi skočíme vždy, keď sme s Jarkou v Levoči. Teraz sme tu spolu s Rudom Prekopom a Mirom Polákom.