Štátna bezpečnosť, známa pod skratkou ŠtB, je boľavým miestom našich dejín. Mnohí boli jej súčasťou z presvedčenia, iní kvôli výhodám, ktoré prinášala a nemenšiu skupinu tvorili tí, ktorí boli jej súčasťou z donútenia. Všetky tri skupiny však napáchali krivdy na ľuďoch, ktorí si to nezaslúžili.

Začiatkom šesťdesiatych rokov som chodil na strednú všeobecnovzdelávaciu školu na Palisádach. Nad školou ústil na ulicu tajuplný bočný východ z tunela uzavretý mrežou, cez tunel sme chodili pešo do tanečných v PKO k pánovi Remišovskému.

Štátna bezpečnosť odpočúvala obyvateľov Československa, vyhrážala sa im a väznila ich. Niektorí považujú spisy z tohto obdobia za tak nebezpečné, že sa ich pred štyrmi rokmi pokúsili zničiť. Séria ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ je svedectvom neľahkých čias.

Pobedim. Dedina môjho detstva. Teda nie tak úplne, je to susedná obec obce Bašovce, odkiaľ pochádza môj otec a kde sme trávili každý víkend, všetky prázdniny, až kým sa s nami otcova mama v 93 rokoch nadobro nerozlúčila.

Napadla mi súvislosť, ktorá sa vzťahuje na kapelu Drť, a pritom sa odohrala v minulom storočí, pred rokom 1989. Bola to jedna z viet, ktorú vám ako dieťaťu povie dospelý a sprevádza vás celý život i napriek tomu, že je to dobre mienená rada, ale vo vás to vytvorí nenaplnený deficit, ktorému neviete vyhovieť, tak aspoň v budúcnosti podvedome hľadáte cesty, ako sa dá.