Ján Štrasser, Alta Vášová a František Mikloško rozprávajú o umení, literatúre a o súčasnom Slovensku. Diskusia sa konala v Nadácii Polis.

O kauze Hanobiacej básne Jana Böhmermanna písali aj naše médiá vrátane .týždňa. Šesťdesiatpäť percent respondentov bolo proti rozhodnutiu nemeckej vlády ...

Evanjelista Ján píše: „Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo,

Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.

Jan Mattuš píše skvelé jazykové stĺpčeky pre Lidové noviny. Nedávno vyšli knižne pod názvom Jeremeň a jiné záhady. (2007 – 2016) Sú to stĺpčeky lingvistické, ale to, čo autor priam akrobaticky ovláda, je písanie o všetkom možnom aj nemožnom všade naokolo, vychádzajúc pritom z bežných a pri bližšom skúmaní úplne nepochopiteľných slovných spojení či neologizmov.

Básnik a evanjelický farár Jakub Trojan žije vo svojich takmer deväťdesiatich rokoch aktívnym životom, učí na vysokej škole a píše básne. Neberie takmer žiadne lieky, každé ráno cvičí a cíti sa fajn. Bol to on, kto pochovával študenta Jana Palacha.

Pred týždňom na tomto mieste písal Peter Zajac o nezastaviteľnej miere rozkladu niektorých slovenských vlád. „Druhá vláda Mikuláša Dzurindu dosiahla úplnú závislosť od ,nezávislých poslancov´ po vyše troch rokoch a vláda Ivety Radičovej nezastaviteľnú mieru rozkladu po takmer dvoch rokoch. Tretej vláde Roberta Fica to trvalo len sto dní.“

Celú jar som premýšľal, ako o Jánovi Husovi hovoriť s bystrou trinásťročnou osobou. Písal som o ňom knižku pre detské nakladateľstvo (vyjde dúfam pred Vianocami). Dá sa rozprávanie z doby, keď Európa žila vierou, preložiť do dnešnej reči?

Snímka Eva Nová sa stala slovenským kandidátom na prestížne filmové ocenenie Oscar v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. O jej režisérovi Markovi Škopovi sme písali v apríli.

Ján Rozner v knihe Noc po fronte píše: „Nenašiel sa arizátor, ktorý by si bol vybral nejaký židovský antikvariát.