Mnohí si tento nenápadný malý dezert pamätajú ešte z kuchyne svojich starých mám. Bol pripravený barbarsky, veľmi narýchlo a bez vína, pretože bol pre deti. Vymiešaný žĺtok s cukrom. Babička isto netušila, že vám dala základ slávneho zabaione.

Počas tisícročí, čo si ľudstvo pripravuje jedlá a hľadá do nich rôzne ingrediencie, pravidelne nachádza aj zaručené afrodiziaká. Každá doba mala tie svoje. Niekde však šli aj ďalej. Začali ich kombinovať, aby sa sila znásobila. Takto vznikla čubrica.

Deti socializmu si ich pamätajú veľmi dobre a nemuseli pritom dostať žiadnu vycestovaciu doložku, aby ich mohli ochutnať tam, kde ich robia najlepšie. Stačilo vystihnúť správny deň v školskej jedálni. Kôpka zemiakov, lyžica horčice, nakrájaná cibuľa a smiešny názov. Čevapčiči.

Myslel som si, že moje kávové a čajové návyky nemôže nič zásadné zmeniť, pretože som k nim roky dospieval: Káva espresso bez mlieka a cukru, niekedy pre zmenu mocca express (koťogo), čaje tak ako sa patrí, kanvička, misky. Veď mám aj certifikát z čajovej školy a niečo odpité.

Človek príde na Sicíliu a myslí si – tak tu to je, kam oko dovidí, samá vojna rodov, mafiánski kmotri a ešte nebezpečnejšie kmotry. Pritom najväčšia vojna rodov sa tam odohráva priamo v kuchyni! A môžu za to nevinné arancini (čítame arančíni).

Nie každý ho miluje, introverti to miesto napríklad zvládajú veľmi ťažko. Príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku, vecí, rečí a tovaru. Pre sangvinikov života cvrkot, pre hedonistov a epikurejcov palác radosti. Miesto, kde sa tvorí civilizácia – trh.

Kto by ju nepoznal? Záchrana v poslednej chvíli: na chatách, v obskúrnych firemných kuchynkách, ale pokojne aj v domácnostiach, kde si to bez jej rýchlej prípravy a poriadne prepraženej chuti mnohí nevedia už roky predstaviť. Instantná káva, čiže po našom „neska“.

Je to taký malý zázrak. Poznáme ho v dvoch verziách, sladenej a nesladenej, pričom pri tej prvej sa nejednému z nás pri jeho zmienke roztrasie hlas, zarosia oči a nachvíľu sa prestaneme ovládať. Chutí božsky a je diabolsky návykové. Salko.

Nevídaná chuť. Malý gastronomický zázrak, kulinársky minimalizmus. Iba dve ingrediencie, obe s notoricky známou chuťou, a v kombinácii zrazu vytvoria vec nevídanú. Ak máme na začiatku leta chuť na niečo osviežujúce a zároveň omamné, siahame po ňom – affogato.

Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.