K Veľkej noci jednoducho patrí. Niekto sa pýši domácou výrobou, iní vsadia na priemyselne spracovanú. Má na svete mnoho podôb a všade sú na ňu mimoriadne hrdí. Považuje sa za delikatesu. Jednu svetovo preslávenú sme krátky čas mali aj my: pražskú šunku.

Máloktorý olej má takú ľahko rozpoznateľnú a charakteristickú chuť a vôňu. Dá sa povedať, že je v niektorých kuchyniach až kľúčovou zložkou. U nás ho však nájdeme najčastejšie len v podobe, ktorá sa hodí na dochucovanie. Sezamový olej.

U nás na toto korenie natrafíme len málokedy, je nedostatkové a v malých orientálnych obchodíkoch dokonca vždy po niekoľkých dňoch aj vypredané. Nie je totiž až také známe, ale kto ho pozná, nakupuje, až kým sa nevypredá. Šičimi togaraši.

Hovoríme mu v mužskom rode, pretože jeho názov sa do slovenčiny doslova prerodil. A vždy pri jeho vyslovení sa v nás spustí Pavlovov reflex. Vidíme ružovú perinku zo šunky, na nej bielu prikrývku bielka a na vrchu žĺtka. Ham and eggs.

Sú veci, ktoré sú na jedenie a sú nevzhľadné. Na čo sa však pozabudlo pri vzhľade, to úspešne doháňajú chuťou. Nemusíme vymenúvať, iste také každý pozná. Jedným z čelných predstaviteľov esteticky postihnutých potravín je chipotle (čítame čipotl).

Berieme ju ako samozrejmosť, a pritom je to hotový zázrak. Dedina, ktorá ju nemá, akoby ani nebola. Kedysi nevyhnutný priestor na stretávanie sa, dohadovanie obchodov či cielené zruinovanie života, dnes niekde ešte rázovitá a zafajčená, inde mimoriadne štýlová záležitosť. Krčma.

Aj z jedla sa môže stať popkultúrna ikona. V tomto prípade dokonca nebudeme hovoriť o jedle, ale o omáčke, ktorá sa stala doslova kultom. Najprv sa o nej len šepkalo, do desiatich rokov je z nej superstar. Sriracha (čítame sirača).

Sú koreňové zeleniny, ktoré vnímame ako bežné, nepozastavujeme sa nad nimi. No sú aj také, ktoré na nás vyskočia buď na trhovisku, alebo z jedálneho lístka a my chvíľu váhame, či si z nás niekto nestrieľa. Napríklad hadomor španielsky.

Mnohí ho už zazreli, podaktorí s ním už mali dokonca česť. No väčšina z nás ešte čaká na jeho znovuobjavenie. Vyzerá ako čierna brezová jahňada, no je to korenie. A dokonca jedno z najstarších. Mali by sme ho volať dlhé.

Kto by ho nepoznal! Kedysi kraľoval skoro každému jedálnemu lístku, hrdo stál na jeho popredných miestach. V deväťdesiatych rokoch bol spolu s čiernohorským rezňom jednoznačnou jednotkou. Vyprážaná mäsová kapsa so šunkou, syrom a krkolomným, vždy zle napísaným názvom: Cordon bleu.