Zemplínski živnostníci, ktorí boli pred desiatimi rokmi úspešní a optimistickí ľudia, voliči Dzurindu a podporovatelia vstupu Slovenska do Európskej únie, sú dnes často vyhorení ľudia.

Pravda zvíťazí iba vtedy, ak sa hovorí a žije aj vo verejnom priestore. Bez nej demokracia neexistuje. Mal som šťastné komunistické detstvo. Cez týždeň som bol hrdý pionier, v nedeľu som sa tešil na omšu v dedine u babky. 

Od násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prešiel jeden rok. Čo tento čas odhalil o podstate našej krajiny? Ako na Jána spomínajú jeho blízki? A ako číta slovenské dianie po vražde zahraničie?

Z Fekišoviec sa smeje celé Slovensko. Musím uznať, že oprávnene. V dedinke Hnojné pri Fekišovciach mám chalupu. Takže mentalitu východného Zemplína, ktorý už hraničí s Ukrajinou, ovládam dokonale.

O tom, ako sa hospodári na Slovensku, hovorí majiteľ firmy Agrospol. Podľa neho sa na Slovensku v agrobiznise podniká ľahšie ako v Nemecku. V čom vidí problémy, ktoré brzdia rozvoj pôdohospodárstva?

Pred desaťročím si príbuzný našiel znamienko na nohe a v Michalovciach mu ho opakovane zle vyrezali. Z nezhubného znamienka sa stalo zhubné, rakovina mu prešla až do pľúc. Nastal boj o život a úplatky na každom kroku, za každý úkon, každé vyšetrenie.

Spolupracovník .týždňa Marek Boka diskutuje s Milanom Kaplanom, ktorý sa chcel stať primátorom Michaloviec. Hovoria o pozadí volebnej kampane, ako aj o tom, kto kampaň financoval, o nezáujme väčšiny vrcholných politikov a o tom, prečo nezvíťazil.

Som Bratislavčan, ale poburuje ma, ak sa na východ pozeráme ako na enklávu nesvojprávnych exotov, teda idiotov.

Vždy som bral politiku ako niečo zlé, skazené, do čoho nesmiem nikdy v živote šliapnuť. Aj keď som dlhoročný volič pravice. Vždy som sa považoval za „Dzurindovo dieťa“.

V posledných dňoch je čoraz zrejmejšie, že z nej vlastne ani nikdy celkom neodišli.