Nenávisť je zvláštna vec. Jej definície sa od kultúry ku kultúre líšia len v detailoch, svetové náboženstvá ju považujú za hriech. No je ťažké ju vykoreniť. Asi aj preto, že sa úzko spája s láskou.

Slovensko bude mať po týchto eurovoľbách v Európskom parlamente 15 poslancov, čiže o jedného viac ako doteraz. Deväť europoslancov bude nových.

Po nenávisti prichádza spravidla na radu pomsta. Myšlienková, slovná alebo skutočná. Jej viditeľnou obeťou sa stal naposledy predseda vlády Robert Fico, menej viditeľnou celá slovenská spoločnosť omámená relativizáciou pravdy, dezinfoscénou a populistickou politikou.

V tomto období sa rozhoduje o osude ľudí v Markíze a o tom, ako bude Markíza najbližšie mesiace a roky fungovať. Ale rozhoduje sa pritom o celku: o slobode v tejto krajine. O tomto hovorím so Štefanom Hríbom, s Petrom Bárdym a s Matúšom Kostolným.

Európska únia sa pred dvadsiatimi rokmi stala aj našou. Vtedy sme riešili iné dilemy, ale civilizačný rámec trvá a spor sloboda-nesloboda tiež – len sa sčasti presunul na iné fronty. Čo s tým urobia voľby europoslancov?

Vyjadrenie premiéra Roberta Fica prinášame v plnom znení.

Náročnejšou cestou k hodnotnejšiemu výsledku. Aj takto by sa dal definovať ich nový album No Limit to Love.

V Programe Slovensko 2021 - 2027 je z nových eurofondov alokovaných 12,6 mld.

Vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv všetky televízie, nielen RTVS. Pod lampu sme si preto pozvali troch ľudí. Je tu Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá bola v RTVS, Jana Krescanko Dibáková z televízie JOJ a Martin Halanda z Markízy.

Vládna moc uplatňuje Orbánovskú metódu glajchšaltovania médií. Internet je preplnený nenávisťou. Dezinformačné servery vytláčajú z verejného priestoru seriózne spravodajstvo a analýzy. Novinári čelia nenávistným kampaniam a nátlaku. Čo s tým ešte môžeme urobiť?