Pred necelým mesiacom predsedníčka (odrazu národne cítiacej) vlády v súvislosti s novelou zákona o štátnych symboloch vyhlásila: „Možno dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly na hodinách výtvarnej výchovy nevyrábali.“ Čo to vôbec budú maľovať?

Literárny vedec Fedor Matejov sa 30. septembra dožíva šesťdesiatych piatych narodenín. Od roku 1988 pôsobil na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Čo si prečítal, to si pamätá.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Dvadsať rokov vedieme vojny o národné symboly. Od názvu štátu, ako túto kauzu opísal v prípade pomlčkovej vojny Milan Šútovec v knihe Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ cez štátne symboly ako vlajka, hymna či národný odev až po jazykové zákony „bez výnimky“ hľadáme výlučné národné poslanie, mesianistický „vyvolený národ“.

Pred päťdesiatimi rokmi prijalo Národné zhromaždenie, najvyšší zákonodarný zbor Československej republiky, novú – socialistickú – ústavu. Platila 32 rokov, najdlhšie zo všetkých československých ústav.

Sedem a pol roka robí kreslené komentáre v denníku SME. Nechce pracovať v reklamnom priemysle, deprimujú ho Slováci, ktorí sa podľa neho nenaučili žiť v mestách. Výtvarník, karikaturista a hudobník Martin Šútovec, známy ako Shooty.

Pred tridsiatimi rokmi bol vyhlásený nový štát. Mal byť výsledkom tisícročných snáh, mal stáť na cyrilo-metodských tradíciách a mal ctiť slobodu. Esej o tom, ako to dopadlo, napísal Peter Zajac.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?