Nazif Mujic prežil počas minulého Berlinale krásny sen, keď sa tešil zo Strieborného medveďa za herecký výkon v snímke Danisa Tanovića Epizóda v živote zberača železa. Po roku sa bosniansky Róm vrátil do nemeckej metropoly, ale nie ako herecká hviezda, ale bezdomovec, hľadajúci azyl pre svoju rodinu. Neprofesiálny herec musel odísť z vlastnej krajiny, kde ho vylúčili z vlastnej komunity. Jeho spoluusadlíci i kolegovia z práce mu dali najavo, že medzi nimi už nemá čo hľadať, keďže podľa ich mienky sa stal veľkou celebritou a musel určite poriadne zbohatnúť.

Hoci hlavná súťaž najprestížnejšieho filmového festivalu nemala jednoznačného favorita, Zlatá palma putovala do rúk francúzskeho režiséra Jacquesa Audiarda. No minimálne rovnakú pozornosť si vyslúžil maďarský film Saulov syn, víťaz Veľkej ceny poroty.

Najdôležitejší filmový festival na Slovensku sa koná "pod záštitou premiéra SR Róberta Fica". Čo to môže znamenať?

Iránsky režisér Jafar Panahi nemôže oficiálne nakrúcať, ani cestovať. A tak sadol do taxíka, ktorým križoval Teherán. Jeho „jazda“ získala najvyššie ocenenie na berlínskom filmovom festivale. Zaslúžene?

Minulý víkend sa skončilo Berlinale, jeden z troch najvýznamnejších filmových festivalov na svete. .týždeň na ňom zastupoval riaditeľ festivalu Torino Film Lab Matthieu Darras a riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel.

Taliansky film Sacro GRA sa stal v sedemdesiatročnej histórii benátskeho festivalu prvým dokumentom, ktorý tu získal najvyššie ocenenie.

Dážď, streľba, krádeže šperkov, ale aj objavné filmy, prekvapivé rozhodnutia poroty a nakoniec veľká oslava lásky. To bol aktuálny ročník filmového festivalu v Cannes.

Mystická alegória z Južnej Kórey rozdelila kritikov a získala Zlatého leva. Všeobecne aplaudovaná americká dráma o príčinách vzniku fanatickej sekty si odniesla najlepšiu réžiu a dve herecké ceny. Takto ocenil dva najlepšie filmy benátsky festival.

„S kolegami sme si povedali, že budeme oslavovať kinematografiu, a nie ju kritizovať,“ povedal počas odovzdávania cien festivalu Berlinale predseda poroty, režisér Wong Kar-wai.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.