aj keď nemusím, smrtka si na mňa zuby nebrúsi... spieva moja obľúbená slovenská skupina. Som abstinent, ale priznávam: toť nedávno som sa veru pripil, podpil, podrušil, podgurážil, podtrunčil.

Asi takto mi zastonalo srdce pri pohľade na večerné správy na talianskej RAI Uno a na zdivočené hordy na mol opitých tupcov, vraj futbalových fanúšikov.

Ešte šťastie, že človek nikdy netuší, kde a kedy sa ho môžu dotknúť Umenie a Kultúra. Môže sa mu to pritrafiť celkom nevdojak, len tak, an pasán, ako vravia Francúzi (a to ani nemusí pasanovať naprieč Lotrinskom...). Dostali sme pred 1. júnom s manželkou pozvanie na malý koncert ku Dňu detí. Nepatrilo sa nejsť (aj pri nepretrhanej mrkve, bola sobota a čas začiatku 17.30), lebo veď 4/6 vystupujúcich boli naši ľudia. Ale v Múzeu Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi, sme si potom naozaj v duchu blahoželali, že sme šli.

Aha, Hviezdoslav...! Takto pôvabne nám, teda manželke a mne, opísala svoje detské stretnutie s veľkým básnikom prozaička Margita Figuli pri jednom zo zriedkavých posedení, keď sme ju prehovárali, aby poskytla rozsiahly rozhovor pre taliansky literárny magazín Ľudia a knihy (úspešne ho potom autorsky pripravila Jarmila Očkayová, naša slovensko-talianska spisovateľka).“ Šla som po chodníčku a zrazu oproti mne ktosi kráča. Pozriem lepšie: Aha, Hviezdoslav!“ Áno, presne ten, ktorý nám posiela milý pozdrav spoza rokov a ja by som ho rád odovzdal.

Tak dobre, poviem to ešte raz. Už som to tu bol spomenul: bol to stĺpček o Marcovi Aureliovi. Že na našom území nielen bojoval proti Kvádom, vtedajším obyvateľom južnej časti Pohronia.

Čo sa stalo v stredu, už sa neodstane. Ani vo štvrtok. Ani v piatok. Jednoducho neodstane.

Včera večer. Vlastne nie: tohto roku, skôr tak. V máji tohto roku, presnejšie: 22. mája tohto roku uplynulo 140 rokov od istej hudobnej aj kultúrnej (par ecellence) udalosti. No a včera večer dostali nadšenci hudby, kultúry, dejín, Európy, dejín Európy, spomienok, budúcnosti, mierovej budúcnosti a ešte nadšenci mnohých iných vecí možnosť prežiť niečo podobné. Nanovo a naplno. V bruselskej bazilike Koekelberg vyvrcholil záverečným koncertom (v prítomnosti belgického kráľovského páru) projekt Tisíc hlasov za mier, v rámci veľkého multikultúrneho Festival van Vlaanderen Brussel.

Rímska bazilika Santa Maria degli Angeli e dei Martiri je mimoriadne pôsobivá stavba, zvonka aj vnútri. Stojí neďaleko rímskej hlavnej železničnej stanice Termini, na Námestí republiky, a pri pohľade zvonka si človek nemôže nepovedať: No aha, ako šetrili omietkou, tak nešetrili tehlami...! Vskutku, je to obrovská tehlová stavba pripomínajúca skôr niečo ako... povedzme rímske kúpele... Bingo!! Sú to rímske kúpele. Diokleciánove.

Diplomat a prekladateľ Stanislav Vallo v súčasnosti šéfuje sekcii na MZVaEZ, od septembra už bude pre nás svoj stĺpček .vysoká kultúra písať z Bruselu ako náš veľvyslanec v Belgicku a Luxembursku. Kultúru považuje v diplomacii za excelentný nástroj.

Nedeľa 11. januára 2015 má už teraz miesto v dejinách tejto drobulinkej planéty ako deň najmasovejšieho zhromaždenia od roku 1945 v hlavnom meste Francúzska.