Newyorské metro. Odkedy ho pred 65 rokmi spustili, už ho nevypli. Opravy  prebiehajú za pochodu. Denne sa ním prepraví takmer šesť miliónov ľudí. Miesto, ktoré v tomto meste najviac milujem a nenávidím zároveň. 

„Tereza, ale ty máš okolo seba len samých šibnutých ľudí,“ povedal mi môj bývalý priateľ, psychológ. Po piatich rokoch vzťahu to má asi zmapované, pomyslela som si a zmenila tému. Škoda, mala som sa ho spýtať, kto teda šibnutý nie je. Kto je normálny? A čo to znamená? 

Vo svojom príspevku sa Tereza Nvotová vyznáva zo svojho vzťahu k striptízovým klubom. Určité priestory majú svoju zvláštnu atmosféru, hovorí sa tomu genius loci, a určite ju majú aj striptízové kluby.

„Kokos, to už bolo fakt príliš, toho dvadsiateho prvého. Celý fejsbúk som mal zaplavený tým výročím okupácie. Každý to musel riešiť,“ povedal mi pohoršene mladý absolvent medzinárodných vzťahov.

Hovorí sa, že najlepšie spoznáte cudziu krajinu cez vzťah. Ja si myslím, že je to presne naopak. Po dvoch rokoch chodenia s cudzincom konečne začínam chápať, čo znamená, keď sa povie – tá naša „slovenská povaha“. No nie je ňou pohostinnosť ani priamosť.

Ktorá seriálová zvučka vám utkvela najviac v pamäti? Poznáte aj jej autora? Pýtali sme sa našich respondentov v letnej seriálovej ankete a z odpovedí pochopili, že zvučka nie je len obyčajná skladba na úvod obľúbeného seriálu.

Uloviť posledného žijúceho nosorožca svojho druhu. Vyvaľovať sa na sýrskej pláži v Tartuse, keď o pár kilometrov ďalej zúri šialená občianska vojna. Aké je to byť ignorant?

Striptízové kluby ma odjakživa fascinovali. Keď som bola malá, vnímala som ich ako miesto hriechu a nechutnosti, potom ako tajomný priestor pre mužov, neskôr ako stredisko ženskej exploatácie – no aj tento pohľad sa zmenil, keď som niekoľko z nich navštívila.

Slovenská filmárka Tereza Nvotová sa hneď na začiatku pustila do vážnych tém. Jej prvý hraný film Špina, ktorý teraz prichádza do našich kín, je o znásilnení. Na konci roka by sa mal konečne objaviť aj jej dlho očakávaný dokument o Vladimírovi Mečiarovi.

Jestvujú spoločenské témy, o ktorých sa hovorilo ťažko v minulosti a hovorí sa ťažko aj dnes. Ani budúcnosť to nezmení. Preto, že tie témy sú odporné, na celý život boľavé, zanesené predsudkami a stereotypmi. Sú špinavé.