V priebehu nedávnej vlny „kriedových“ aktivít, v drvivej väčšine chvályhodných (aj keď „revolúciou“ by som to ešte nenazýval) boli niektorí mladí ľudia obvinení z „vulgárnosti“, a to aj od osôb, medzi ktorých silné stránky evidentne nikdy nepatril zdvorilý prejav, najmä v ich vzťahu k politickým oponentom či nepohodlným osobám, napríklad prezidentke republiky.

Keď som v minulom diele písal o konšpiračných teóriách a na nich založených extrémnych ideológiách, naznačil som viac možných smerov, ktorými je možné naše úvahy o nich rozvinúť. To nám môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku, ako môžeme, ba musíme podobným javom klásť odpor.

V sobotu ráno v založili pôvodne neznámi páchatelia požiar pod káblami elektrickej siete neďaleko Berlínskej elektrárne v Lichterfelde. V mrazivom počasí boli výpadkom prúdu postihnuté tisícky domácností a ohrozené ľudské životy. Škody sú značné, hoci prevádzka sa obnovuje. Podľa nedeľňajších správ je za útokom skupina ľavicových extrémistov.

V tejto chvíli nevieme presne, aká je budúcnosť Grónska. Podobne nevieme ani, aký bude výsledok ruskej vojny proti Ukrajine a ukrajinského boja za vlastnú existenciu. Múdrosti, ktoré si bude s Trumpom na najbližšom stretnutí vymieňať Robert Fico, nie sú nateraz hodné pálenia kyslíku. Niečo však vieme.

Ako som sľúbil, vraciame sa k téme naznačenej na konci úvahy v minulom čísle .týždňa o neusporiadanom dedičstve revolúcií. Viackrát som sa vyjadroval v zmysle, že komunizmus sme po roku 1989 vybavili príliš rýchlo a ľahko ako uzavretú kapitolu dejín. Možno to nie je celkom presné.

Podľa vyhlásenia Pentagónu nejde o stiahnutie amerických síl z Európy ani o oslabenie záväzkov voči NATO a článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Berlínsky múr nevyrástol v čase Stalina. Východonemeckí komunisti ho postavili až za Chruščova. Doba „odmäku“ mohla len posilniť strach, že uvoľnenie režimu môže viesť k jeho erózii. 9. novembra 1989 začala systematická demolícia berlínskeho múru.

O pár dní to bude 108 rokov od udalostí, ktoré odštartovali boľševickú éru v Rusku – a 36 rokov od udalostí, ktoré v našich končinách túto éru ukončili. Ani v prvom, ani v druhom prípade však nešlo o blesk z jasného neba. A nejde ani o celkom uzavretú vec.

O tom, ako sa konšpiračné bludy stávajú inšpiráciou pre genocídu, komu vyhovuje prepisovanie dejín, prečo bývajú totalitní vodcovia paranoidní, akých chýb sa dopúšťame, keď hovoríme o „konšpiráciách“, aj o tom, ako sa konšpirujúca mentalita vracia do správania najvyšších predstaviteľov demokratických štátov – počúvate v našom ďalšom pokračovaní.

Rok 2026 bude rokom zaťažkávacích skúšok pre medzinárodný poriadok, zastupiteľské inštitúcie, náš psychický stav aj naše charaktery. O tom, čo musíme vedieť na to, aby sme v nich vedeli obstáť, ako si zachovať realizmus aj optimizmus zároveň, a prečo treba rešpektovať nedokonalosť, hovoríme v ďalšom diele nášho cyklu.