Sú spory liberálov a konzervatívcov neriešiteľné? Ak nie, komu vyhovujú? Trpí dnešná rozvadená slovenská opozícia nezmieriteľnými ambíciami alebo zmätením jazykov? Zjednotí ju aspoň spoločná hrozba? Dokážu ju jej lídri rozpoznať?

Pribúda zahraničných obetí. Informovala o tom Slovenská katolícka charita (SKCH) pri príležitosti Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý pripadá na 18. októbra.

S Billom Kristolom sme sa v auguste videli osobne – na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie, kde viedol diskusný panel o slobode pohybu a výzvach imigrácie. Odvtedy sa svet opäť posunul: z Trumpa je vonku mierotvorca a doma takmer tvorca občianskej vojny. Ako vidí Bill túto situáciu?

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Novela ústavy posilnila moc Roberta Fica a oslabila opozíciu, no zápas o budúcnosť neskončil. Protesty v uliciach sú jasným prejavom vôle ľudí brániť demokraciu a ukotvenie Slovenska v Európskej únii a na Západe.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

Napätie v Karibiku eskaluje. USA aj Venezuela posilňujú jednotky v oblasti. „Nikto nepríde a neurobí prácu za nás. Nikto nevstúpi na túto pôdu a neurobí to, čo by sme mali urobiť my,“ povedal venezuelsky minister obrany Vladimir Padrino. Čo sa deje v karibskej oblasti a aké to môže mať dôsledky?

Zodpovedný prístup k organizácii štátu diktuje mať políciu, bezpečnostné zložky a primeranú armádu. Za 36 rokov od pádu komunizmu sa nám nepodarilo vybudovať štandardnú spravodajskú službu, ktorej by sme sa nemuseli báť a hanbiť sa za ňu.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?