V bratislavskom NTC vystúpila ruská hudobná skupina Ľube. Tá je známa svojimi patriotickými piesňami, vďaka ktorým sa jej líder Nikolaj Rastorgujev dostal až do ruskej Štátnej dumy a predvolebného štábu Vladimíra Putina. Šéf slovenského parlamentu sa hrdí, že dostal od speváka podpísanú gitaru.

Všetko sa začalo ešte v roku 1943, keď Howardovi Floreymu zostalo trochu recyklovaného penicilínu z moču jedného pacienta. O liečivom účinku penicilínu na zvieratá vedel už od pokusu s ôsmimi myškami z mája 1941. Ponúkol ho preto známemu veterinárovi, aby ho skúsil aj na zvieratách o trochu väčších.

Málokde a málokedy sa stretla podobná skupina troch úplne rozdielnych osobností, ako sa to stalo na konci 30. rokov minulého storočia v Patologickom ústave Univerzity v Oxforde. Ich zásluhou sa však penicilín stal z vedeckej kuriozity najdôležitejším liekom v histórii.

Povesť o objave penicilínu znie v krátkosti takto: Keď sa vraj 3. septembra 1928 britský vedec Alexander Fleming vrátil z dlhšej dovolenky, na stole svojho laboratória našiel medzi iným neporiadkom aj viacero sklených misiek. Boli zarastené kolóniami baktérií.

Ak sa povie slovo týfus, väčšina ľudí sa aj dnes mierne strasie. A to napriek tomu, že dnes už toto ochorenie v našich zemepisných šírkach prakticky neexistuje. Teda, správnejšie povedané, nie toto ochorenie, ale tieto ochorenia. Pretože týfusy sú dva.

Hernán Cortés, celým menom Hernán Cortés de Monroy y Pizarro Altamirano, sa vylodil na východnom pobreží dnešného Mexika začiatkom februára roku 1519. Mal so sebou 630 mužov, 8 žien, 13 koní a 12 arquebúz, čo boli spredu nabíjané ťažké pušky.

Imúnni voči pravým kiahňam boli nielen ľudia, ktorí ich prežili, ale aj ľudia, ktorí na ne nikdy predtým neochoreli. Boli to farmári, čeľadníci a čeľadníčky, ktorí prichádzali do styku s kravami. Z nich najimúnnejšie boli dojičky.

Kiahne, alebo tiež pravé kiahne, patrili v priebehu dlhých stáročí medzi najčastejšie, najobávanejšie aj najsmrteľnejšie infekčné ochorenia. Boli súčasťou ľudskej histórie dlhé stáročia až tisícročia.

Prvú vakcínu vyvinul, popísal a spropagoval Edward Anthony Jenner v roku 1798. Na vakcíny proti ďalším chorobám muselo potom ľudstvo čakať sto rokov. Svetlo sveta uzreli až koncom 19. storočia.

V 90. rokoch sme boli slepí k obmedzovaniu ruskej demokracie. Potom sme prehliadali, čo robil Vladimír Putin v Čečensku, pretože bol naším spojencom vo vojne proti terorizmu. A teraz doplácame na naše predošlé chyby, hovorí britský profesor a bezpečnostný expert Mark Galeotti.