Pandémia ustupuje neochotne, jej následky trvajú. K tomu krízové javy vrátane vojny na Ukrajine a náporu na ekonomiku. Psychologické a morálne dopady na veľké počty ľudí sa dajú očakávať, aj keby tomu nikto nepodkuroval idiotskou politikou... a to nie je všetko.

Zdá sa vám, že v politických diskusiách panuje zmätok v základných pojmoch? Čudujete sa, kto všetko sa u nás vie označiť za „liberála“, „konzervatívca“, a ktoviečo ešte? Máte pocit, že z vás robia hlupákov? Do istej miery ide o normálny jav – ale len do istej miery.

Pred 84 rokmi, 30. septembra 1938 skončila konferencia v Mníchove podpisom zlopovestnej zmluvy. Uzavreli a podpísali ju nacistické Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a fašistické Taliansko na účet prvej Československej republiky, bola právom označená za zradu, nech už by sme akokoľvek usilovali o porozumenie motívom dvoch hlavných demokratických aktérov, a nech by sa na zmiernenie ich viny uvádzali akékoľvek argumenty.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, čo nám ukázalo neúspešné hlasovanie o odvolávaní Igora Matoviča, prečo sa netreba Ruska báť a prečo je dôležité, aby Ukrajina zvíťazila. Slovenská akadémia vied si strelila do nohy a mala by sa verejnosti ospravedlniť za zmanipulovaný prieskum verejnej mienky.

Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

Častokrát a v rôznych podobách narážam na otázku, ako to bolo, resp. je s tým ruským či sovietskym „oslobodením“. Možno vôbec hovoriť o oslobodení, a ak, tak v akom zmysle, s akými kvalifikáciami či dodatočnými vysvetleniami? Nuž, a dnes sa táto otázka vynára nanovo a v aktuálnych súvislostiach.

Rusko hrozí špinavou bombou, treba sa jej báť? Československo by onedlho malo 104 rokov. Ako nás ovplyvnil jeho zánik? Budete voliť v komunálnych voľbách? Ústavný súd prehlásil jednu z Ficových referendových otázok za protiústavnú.

Minulý rok som využil deň reformácie na priblíženie jej základného impulzu v osobnom zápase Martina Luthera. Dnes upriamim pozornosť na jej viac „objektívne pozorovateľné“, spoločenské stránky, ktoré sú dôležité aj pre aktuálne uvažovanie o niektorých problémoch moderného veku.

Pamätám si na ten vtip z detstva, za starého režimu to bolo. Dvaja opilci sa stretnú pod rozsvietenou pouličnou lampou. Ten jeden sa pýta toho druhého, či to tam, oné, hentam to hore, je mesiac; a ten druhý sa pýta, či myslí ten pravý, alebo ten ľavý.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, ako Ukrajinská armáda tento týždeň podnikla úspešnú ofenzívu a oslobodila obrovské územia. I keď sme si mysleli, že súčasná vláda už vo väčšom regrese byť nemôže, tak sa ukázalo, že chyba nie je na jej strane, ale na strane našej menšej predstavivosti.