Nie, naozaj si nemyslíme, že by sa dnes v našej krajine mali zo zbierok básní stať bestsellery a z ich autorov televízne celebrity. Ale aj tak: hoci sa to môže zdať neuveriteľné, na Slovensku dnes vychádza zaujímavá poézia, ktorá sa číta, o ktorej sa hovorí.

Český kultúrny historik Jiří Rak napísal na margo českého prezidenta, že má funkciu akéhosi náhradného kráľa. Česká spoločnosť kráľov mala, má teda čím pomeriavať. Slovenská pozná akurát chalupkovskú romantickú službu slovenskej družiny kráľovi, chorého kráľa Janka Kráľa a starých rozprávkových kráľov, hľadajúcich princov pre dcéru a krajinu.

Zneužívanie je smutná vec. To slovo samo osebe je strašidelné, a je to tak dobre. Ak sa, samozrejme, používa tak, ako sa má. Naposledy sme sa dozvedeli o tom, že niekto zneužíva deti. Dokonca to robia učitelia. Zaznelo to z úst premiéra, človeka, ktorý je jedným z najinformovanejších v štáte a ktorého slová by mali mať patričnú váhu. Tým pádom mal nasledovať celospoločenský otras, rodičia mali zbystriť pozornosť, polícia takisto, médiá by mali biť na poplach. Nič také sa nestalo.

Bol som v Grécku. Poučený mienkotvornými médiami i paňou z autobusu, ktorá takmer celú cestu z Modry nadávala na obyvateľov tohto sympatického štátu, som sa rozhodol, že budem pozorovať, ako to vyzerá v praxi. A skutočne. Gréci sú tuční a popíjajú kávičku. Tak by sa dala zhrnúť predstava serióznych i bulvárnych médií, a je to tak aj v realite. Posedávajú pri mori. Aj to je pravda. A my im posielame na toto všetko peniaze. No hrôza. Aj autá tam furt chodia a dokonca aj eskalátory v metre. Tak vyzerá kríza? Super, už sa na tú krízu tešíme, čo?

„Je mi ľúto, Nový Zéland, teraz je na rade Brazília.” Týmito slovami ukončil hosťovanie literatúry protinožcov na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v druhú októbrovú nedeľu jeho riaditeľ Jürgen Boos.

Na Slovensku je veľa talentovaných ilustrátorov a knižných dizajnérov, no vizuálne príťažlivé knihy sú na pultoch slovenských kníhkupectiev výnimkou. A to je ten paradox.

Päť dní v týždni pracuje na úrade práce, cez víkend oddychuje a píše knihy. Blízka mu je literatúra úzkosti a strachu, jeho kniha V mene otca získala Cenu Anasoft litera za rok 2012. Spisovateľ Balla.

Na Slovensku sa na jeseň udeľujú až tri prestížne ceny, ktoré oceňujú dobrú architektúru. Jedna z týchto súťaží už pozná svojich víťazov – udelené boli ceny CE•ZA•AR.

Stretli sme sa v detskom oddelení Malokarpatskej knižnice v Pezinku. Keď rozdala čitateľské preukazy veselej skupine prvákov, rozprávala nám o detstve, o otcovi Vincentovi, o práci, novinách a písaní, o knihách, o Bohu. Spisovateľka Veronika Šikulová.

Slovenské územie predstavovalo v rámci Uhorska rozvinutý región. Ako je možné, že sa v pamäti väčšiny Slovákov vyvinul obraz jeho periférnosti a útlaku Slovákov? Píše Dušan Škvarna.