Zbúranie Káblovky a Cvernovky v Bratislave nie je jediným príkladom zničenia hodnotných objektov priemyselnej architektúry na Slovensku. Najmenej o dve cenné stavby z tejto kategórie prišiel aj Ružomberok.

Nekonečné prérie, prach zvírený z obrovských stád voľne sa pasúceho dobytka, jazdci na koňoch s lasom v ruke. Nič z romantiky Divokého západu nemáme, až na tých kovbojov a westernové jazdenie ako športovú disciplínu. Ako vyzerá slovenské rodeo?

Kauza okolo SOZA utíchla. Dúfam, že sa nenahneváte, ak napíšem niečo ešte ja. SOZA je normálna inštitúcia, ktorá bude vždy u väčšiny neobľúbená, lebo viacerým ľuďom viac berie ako dáva. Platia jej rádiá, televízie, krčmy, organizátori, mestá, dostávajú len autori, čo je malá časť samotných muzikantov. Som členom SOZA ako autor, zároveň však platím ako promotér. Ako autor som doteraz za viac ako 20 rokov nedostal toľko, koľko zaplatím ako promotér za jeden rok robenia festivalu. Čiže hádam mám právo byť na SOZA spravodlivo naštvaný.

Minulé storočie patrilo básnikom, dvadsiate patrí športovcom, to ďalšie bude patriť mysliteľom. Tak nejako sa zamýšľal Štepán vo filme Jak svět přichází o básníky a ani netušil, ako blízko bol k pravde.

Písať v týždenníku o práve prebiehajúcom hokejovom turnaji je trochu ošemetná záležitosť. Medzi uzávierkou čísla a jeho objavením sa v stánkoch uplynú dva dni, odohrajú sa dva zápasy a všetko môže byť inak. Ale zas úplne všetko hádam nie.

Mal som tú česť, že sme sa s Dežom Ursinym párkrát stretli aj osobne. Nikdy sme sa nezhovárali, vždy sme sa len videli (teda ja jeho) a pozdravili (vždy akosi placho). Napríklad na koncerte v Prahe, či v Dome zvuku na Kolibe, v deň, keď donahrával Príbeh a ja som náhodou nahrával hneď po ňom. Pre zvukára Juraja Solana, ktorý robí taký mäkký zvuk ako stvorený do Ursinyho hudby, to musel byť riadny skok...

Najnovší film fínskeho filmového veľmajstra Akiho Kaurismäkiho La Havre sa premieta s najnovšou slovenskou animovanou snímkou Posledný autobus. Zas raz tak máme možnosť v distribúcii vidieť aj niečo kratšie a nie hrané.

Zaujímalo by ma, kto prvý vymyslel biciu súpravu, tradične pozostávajúcu z kopáku, rytmičáka, prechodov, kotla, hajtky a činelov. Nechce sa mi hľadať to na internete, veď nepíšem encyklopédiu, v každom prípade to bol génius na pohľadanie. Sprvoti musel jeho vynález spôsobovať v muzikantských kruhoch hrôzu, odborový zväz bubeníkov určite vyhlásil minimálne výstražný štrajk – predtým bol činelista činelistom, na kopák sa udieralo rukou, na rytmičák hral ďalší člen, veď to ešte vidno v orchestroch vážnej hudby.

Zvláštne je písať tieto riedky v čase, keď sú médiá zaplavené informáciou o záhadnej dopravnej nehode na Kube, počas ktorej zomrel jeden z najznámejších kubánskych disidentov, Oswaldo Payá. V každej dobe sa nájdu hrdinovia, ktorí dokážu položiť svoj život na oltár slobody.