V skutočnosti je to kľukatý príbeh s vrcholmi a smutným koncom. Vďaka pôsobeniu v štyroch vládach tu 20 rokov symbolizoval reformy, kompetentnosť a zdravý rozum v ekonomike. Ako 51-ročný odchádza z najvyššej politiky takmer bez možnosti návratu.

V roku 2010 napísal basgitarista kapely Chór vážskych muzikantov Ľuboš Dzúrik príbeh svojej kapely s názvom Cesta od boľševika k nezávislosti. Toto leto vyšiel „malý dôvetok" s názvom Underpunk.

Rady priamo z kuchyne. Doslova. Varíme u Mila Šašinku na apartmáne dobrotky. No, u Mila ako u Mila, sme u Mladena a Leny v Podstrani neďlako Splitu. Mladen je domáci, ktorého sa oplatí počúvať.

Sýta važecká pochúťka je v ponuke vari všetkých dobrých liptovských reštaurácií. Aj keď ju vo Važci nedostanete, podtatranskú obec sa oplatí navštíviť.

Udalosti okolo Pussy Riot sú dôležité na to, aby sme si nemysleli, že to bude na zemi už len jednoduchšie a že sloboda je samozrejmá. Držím im palce, dúfam, že pozornosť, ktorú im svet venuje, im pomôže. Ak aj niečiu vieru, rozum či cit urazilo to, čo v chráme robili, oveľa viac by každého veriaceho, racionálneho a citlivého človeka malo uraziť to, čo sa okolo nich deje teraz.

Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

Už je tradíciou, že v .týždni po Bažant Pohode nenájdete príspevok od Michala. Väčšinou ho zastúpi Juraj Kušnierik, tentoraz píšem za seba, ale aj za celý tím Pohody. Mišo totiž oslavoval štyridsiatku. Deň pred štartom festivalu, takže na žiadne oslavy nebol čas. Pripili sme si kalíškom repáku, ktorý nám nechal Karolko, ladič našich klavírov. Karolko by sa bol tento rok dožil 62 rokov, pritom vitalitou a pohľadom na svet bol akoby jedným z najmladších v našom festivalovom tíme. V tomto sem patrí k tým najmladším aj Mišo.

Začiatkom júna 2012 boli v Británii oslavy 60. výročia vlády britskej kráľovnej Alžbety II. Námestie pred kráľovským palácom a priľahlé ulice boli natrieskané rozjarenými ľuďmi. Vzdávali hold symbolu svojej vlasti. Hlavou mi nevdojak prebleskli tváre a mená prezidentov oboch samostatných Slovenských republík: Jozef Tiso, Rudolf Schuster (prechodne Vladimír Mečiar), Michal Kováč, Ivan Gašparovič.

O chvíľu mám okrúhle narodeniny. Budem mať štyridsať. A bude to presne tridsať rokov od toho, keď som na desiate narodeniny dostal dôležitý dar. (Všimnite si moje matematické nadanie...) Môj brat Marián mi vtedy venoval platňu Abraxas Box. Neviem, či to myslel ako vtip, či to chcel pre seba a dal mi to, podobne ako sa vraj kupujú babkám gitary. Myslím, že nie, veď to bolo obdobie, keď mi začal púšťať Třirýchlostní Pepíček a podobné hudobné lahôdky, akých sú schopní iba naši hraví susedia Česi. Dostal som Abraxas.