Je to zvláštny politický príbeh. Milan Polák do politiky vstupoval ako presvedčený demokrat a obdivovateľ T. G. Masaryka. Proti jednej totalite hrdinsky bojoval, aby tú druhú, komunistickú, ako nekomunista pomáhal inštalovať.

Keď Michal Kaščák prišiel s nápadom zorganizovať na trenčianskom výstavisku festival na konci novembra, jednou rukou som mu dával „palec hore“ a druhou som si ťukal na čelo.

Niekedy si v tých našich novinách, kde je vekový priemer okolo dvadsaťpäť rokov, pripadám vážne starý. Mnohí moji kolegovia, čo pred pár rokmi dokončili vysokú školu, alebo ani to nie, sa len nechápavo usmievajú, keď im vykladám o zážitkoch z vojny o Náhorný Karabach, týždennej vojne o Slovinsko a podobne. Asi najviac neveriaco sa však v poslednom čase zatvárili, keď som začal spomínať na jednu zo svojich služobných ciest, ktorú som absolvoval s Alexandrom Dubčekom.

Suverénnemu víťazovi volieb zrejme ešte chvíľu vydrží pekný imidž aj štátnický tón. Žiaľ, námietke skeptikov, že ide iba o umeleckú fasádu, dáva za pravdu menoslov ministrov druhej vlády Roberta Fica. Ten je prvým veľkým sklamaním po voľbách.

Vždy, keď sa uzatvára dramaturgia festivalu, je to zmes radosti, úľavy a akejsi zvláštnej ľútosti. Prevláda radosť. Celý proces sa začína niekedy na skorú jeseň, každý rok o čosi skôr, teraz to bol koniec septembra, pamätám si, keď sa začínalo o dva mesiace neskôr. Potom dlho čakáte na odpovede, agenti musia skĺbiť požiadavky manažérov, vydavateľov a niekedy aj samotných umelcov, k tomu im to musí geograficky ako-tak sedieť. Rokujete o peniazoch a ostatných pôžitkoch, letenkách, jedle, hoteloch.

Požiar na hrade Krásna Hôrka spravodajsky zatemnil deň volieb. V priebehu niekoľkých minút oheň zachvátil všetky strechy, v gotickom paláci sa zrútil strop. Iba rýchly zásah hasičov zabránil oveľa väčším škodám. Čo ďalej?

Rozhovor s historikom umenia a pamiatkarom Michalom Šimkovicom o príkladoch hradov v dejinách, ktoré sa po požiari premenili na ruiny.

V júli roku 2000 došlo na festivale v dánskom meste Roskilde k hroznému nešťastiu, pri ktorom zahynulo 9 ľudí. Otázkou bolo, či jeden z dvoch najvýznamnejších európskych festivalov bude ešte pokračovať.

Menšie zlo. Samé menšie zlo. Už mi to spojenie začína liezť na nervy. Samozrejme, nerobím si žiadne ilúzie o politikoch. Nerobím si ich však ani o nás, nepolitikoch. Stačí mi podľa seba súdiť ostatných. Keďže sa poznám veľmi dobre, viem, že ani zďaleka nie som ideálny, ani svoju vlastnú predstavu o tom, aký by som chcel byť, nedokážem naplniť. Keby som mal čisto teoreticky odovzdávať hlas sebe, ani vtedy by som to nerobil s nejakou slasťou z dobre vykonanej voľby.

Odborový zväz alternatívnych umelcov (OZAU) víta rozhodnutie Komisie pre pravidelné príspevky zvyšovať od roku 2025 mikinné (kedysi známe ako tesilkovné) každoročne o mieru inflácie automaticky. Umelci dokonca uvažujú o pozastavení štrajku, ktorého následkom už takmer zdegeneroval celý národ, pretože nemal možnosť vidieť aktuálne diela mladšie ako tri týždne na výstavách v sieti štátnych nezávislých galérií.