V novembri bratislavské galérie a múzeá opäť ponúkajú v rámci 23. ročníka Mesiaca fotografie viacero výnimočných výstav. Dramaturgickou osou festivalu je päť výstav ušľachtilých tlačí.

Na jednej ulici v centre Belehradu ktosi pretvoril vyčnievajúci sokel starej bytovky na policu. Uhlíkom pod ňu načmáral „Polož, čo nepotrebuješ.“ A tak sem okoloidúci odkladajú haraburdy. Dnes tu leží zlomená ceruzka, figurína Supermana bez hlavy, vypršaná permanentka na MHD, počítačová myš s odtrhnutým káblom, ľavá papuča, flakón na parfum, angličák bez kolies, školská šablóna so zvieratkami, keramická poistka, kôpka dielikov z puzzle, vešiak, kabelka bez rúčok, takmer vyhorená sviečka, ohnutá hliníková lyžica, a tucet iných rárohov.

Bolo by lákavé a jednoduché vysmiať sa z poslankyne, ktorá v médiách rozpráva o tom, že prestala jesť, že stúpa do vyšších dimenzií ako zem a je vyživovaná vesmírom. Racionálne založeným ľuďom sa to zdalo také uletené, že nebrali vôbec vážne, keď Mezenská ohlásila kandidatúru na prezidentku.

Majetkové a príjmové nerovnosti sú vždy v politike horúcou témou. V ostatných desaťročiach stúpli takmer v celom vyspelom svete vrátane Slovenska. Jedným z ich prejavov je aj nárast počtu veľmi, veľmi bohatých ľudí.

Náš nos – náš pán je názov rozhovoru s českým antropológom a etológom Janom Havlíčkom, odborníkom na rolu čuchu v ľudskej komunikácii (Lidové noviny, Pátek, 3. 1. 2014, č. 1, s. 29). Havlíček sa venuje výskumu čuchu a zmyslového vnímania. Zmyslové vnímanie zažíva v posledných desaťročiach vo vedeckom výskume veľký boom. Ak sa ešte pred niekoľkými desaťročiami vytesňovalo, lebo sa pokladalo za „nespoľahlivé“, dnes vieme vytvárať čoraz jemnejšie a spoľahlivejšie škály farieb, zvukov, dotykov, chutí, pachov, bolestí a závratov, vratkých stavov, ktoré sú príznakmi našich emocionálnych rozpoložení, naladení a atmosfér a som presvedčený, že všetko smeruje k vzniku modálnej semiotiky ako teórie znakov, vyjadrujúcich celú škálu ľudských emócií.

Akcia českých lekárov Děkujeme, odcházíme, ktorá priniesla tisícky výpovedí, bude mať možno zaujímavú a dosť nečakanú pointu.

Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.

Karol Petr, muž s dlhou sivou bradou, vždy dobre naladený ladič klavírov na Pohode oslávil šesťdesiatku!

Mitrík šéfom NKÚ Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) bude najbližších sedem rokov viesť Karol Mitrík, ktorého navrhol do tejto funkcie predseda SDKÚ Pavol Frešo. Mitrík získal v tajnej voľbe 82 zo 142 hlasov prítomných poslancov. „Smer si zvolil vlastného kandidáta,” reagoval predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Práve Mitríka totiž premiér Robert Fico v minulosti označil za jedného z vhodných kandidátov na tento post.

Tragický príbeh nacistami vyvraždených a so zemou zrovnaných Lidic spred sedemdesiatych rokov je známy. Menej známe a prezentované je, ako dlhý tieň tragédie dediny pri Kladne dopadol na povojnovú históriu spoločnosti.