Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.

O čom je svet Tomáša Janovica? O kľúčovom okamihu, ktorý je v letmosti najťažšie zachytiť.

Najznámejšia slovenská stand-up komička Simona First otvorene hovorí o ťažkom detstve, keď ju týral otec a niekoľko mesiacov strávila v detskom domove. Neskôr zažila sklamanie z prvého manželstva a náboženstva, až stratila vieru v Boha. „Nie som tvrdou ženou,“ vraví, „chcem už len hovoriť pravdu“.

Ten luxus, že si dnes môžem pozrieť vystúpenie akejkoľvek skupiny alebo sólistu, je pre mňa stále súčasťou zázraku, v ktorom žijeme. Ja totiž považujem to, že sme slobodní, za zázrak, a uvedomujem si to každý deň. Je to dôležité, pretože mnohým tieto vymoženosti nič nehovoria a dokonca mnohým aj vadia.

Jazzdock je dnes najlepším jazzovým klubom v našej bývalej matičke, v Prahe. A pritom má Praha bohatú tradíciu. Keď som ešte v šesťdesiatych rokoch počul názov Reduta, tak som vedel, že to je méta, ktorú nikdy nedosiahnem, lebo tam hrajú len tí najlepší. To isté sa týkalo Violy.

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

Z ničoho nič. Tak ako sa stal prezidentom, zjavil sa Peter Pellegrini v závere leta za traktorom, aby nás poučil, že najdôležitejšia je susedská výpomoc.

August ’68 a November ’89 sú dva historické dátumy, ktoré som prežil osobne. To je skutočnosť, ktorá ma minimálne oprávňuje hovoriť o mojich vlastných skúsenostiach, poznatkoch a zážitkoch.