Najbohatší Čech Petr Kellner a jeho slovenský šéf investícií Martin Štefunko patria do tej kategórie finančníkov, o ktorých sa hovorí, že ak skočia z okna, treba okamžite skočiť za nimi, pretože určite vedia, čo robia. Preto budí zvedavosť, prečo Kellnerova skupina PPF minulý týždeň kúpila za 2,5 miliardy eur (63,6 miliardy korún) českú Telefónicu O2, niekdajší monopolný Telecom.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

S českým Ústavným súdom je to tak trochu ako s čmeliakom: podľa princípov aerodynamiky by nemal lietať. Sudcov vyberá jediná osoba, čo je riskantná kumulácia moci. Ale čmeliak predsa lieta.

Čakali sme, kedy taká správa príde – a predminulý utorok ju české Hospodářské noviny dali na titulnú stranu pod názvom Prvá obeť vojny na železnici.

Lord Voldemort dostal od pražského súdu tri roky nepodmienečne. Stalo sa pred desiatimi dňami, ale debata stále trvá: Za to, čo vykonal, len tri roky? Alebo je podstatné skôr to, že pôjde do väzenia?

Na Slovensku tú správu prekryli prezidentské voľby a zapadla. Zato v Británii vyvolala potešenie, v Izraeli znepokojenie a v Česku k nej minister školstva zvolal špeciálnu tlačovku: vyšli totiž čerstvé výsledky najuznávanejšieho medzinárodného testovania PISA. Mladí Česi dopadli dobre. Mladí Slováci nie.

Od Nového roka sa Česko a Slovensko vzdialili najviac od roku 1993. V slovenských médiách sa tomu veľa pozornosti nevenovalo (lepšie povedané takmer žiadna), hoci vplyv na bežný život môže byť časom celkom podstatný. V Českej republike vstúpila do života – po pätnástich rokoch prípravnová „ústava všedného dňa“ čiže občiansky zákonník. Nebude to zrejmé hneď a všade, ale časom áno. Slovenský podnikateľ zistí, že v Česku zrazu platia iné lehoty a že zmluvy sa berú vážnejšie ako doteraz.

U svojich slovenských priateľov cítim zakaždým drobné potešenie, keď môžu nad českým dianím zakrútiť hlavou: Tak toto by sa u nás nestalo. Rád im znovu urobím radosť. Takže – mohol by sa na Slovensku stať príbeh Romana Housku?

V Česku nikdy nebola taká veľká nespokojnosť s politikou – vládne tu ohromujúco blbá nálada, vyhlásil udivený korešpondent denníka Die Welt. Symbol predvolebného týždňa vytvoril sochár David Černý, keď postavil proti Pražskému hradu obrovský vztýčený prostredník. Je tu čudné ovzdušie permanentnej svätej nasr...denosti. Iróniou osudu pritom česká –aj slovenská – spoločnosť zažíva svoj ​​šťastný vek.

Kritické hodnotenie Sedmikrások, Hry o jablko alebo Faustovho veľmi neskorého popoludnia prenechám filmársky vzdelanejším autorom v tomto čísle: na Věre Chytilovej (2. 2. 1929 - 12. 3. 2014) ma fascinoval spôsob, akým tvorila svoj ​​život. Očividne žila zložito a konala podľa toho, čo hovorila. Teda, že je potrebné pozdvihnúť ľudské srdce a nasadiť aj hrdosť a odvahu, pretože len tak má život cenu.