Napriek vysokej uhorkovitosti tejto sezóny na mňa doľahlo veľa práce, takže sedím celé dni pri stole a píšem čierne guľôčky. Som tu sám, bude to taký opustený opus. Z domu vychádzam len na futbal a kúpiť si praclíkový croissant, lebo inak mi všetko a kedykoľvek donesú. V kuchynskej zásuvke mám hrubý herbár pestrofarebných jedálnych listov akejkoľvek proveniencie, stoicky čakajúcich na svoju príležitosť, pretože už tušia, že to zase vyhrajú Japonci s chladenými rezancami Hiyashi Chuka v sójovo-octovej omáčke so sušenými paradajkami, vajíčkom, jablkom, uhorkou, horčicou, morskými riasami, zázvorom, cibuľkou a sezamovými semiačkami. A nakladaný bambus. Totemo oishikatta de su.

Z Bratislavy do Berlína sa mi vždy zdalo strašne ďaleko. Z Prahy je to však skoro rovnako blízko ako do Budapešti, so všetkými sentimentmi-resentimentmi, ktoré sú v tom obsiahnuté.

Ľavicovo zmýšľajúci hipík sa dostal náhodou k práci bankového analytika v investičnej banke, ktorá je súčasťou londýnskej City. Systém práce a vzťahov ho zomlel, vyžmýkal a vypľul. Ako hipíka či skôr yupíka.

Trikrát o tom, čo znamená, keď úradníci vládnu štátu, keď sa v cirkvi hádajú kardináli a keď starostka Varšavy pozýva do mesta homosexuálov z celej Európy.

Niekto utráca peniaze za psychológa. Niekto si platí ozdravné pobyty v malebnej prírode. Niekto potrebuje terapiu prácou. Niekto vyhľadáva duchovné cvičenia. Niekto by iba rád zmysluplne využil svoj čas... Choďte na Katarínku a máte všetko v jednom.

Oslavujem jubileum. Mama má 50-tku, ja sedím na lavičke pri bazéne, ktorý patrí vile, v záhrade na túto počesť prenajatej. Okolo behá malý biely psík Zoro a nič nechápe. Na bare sa drví ľad na mojito, na grile sa griluje mäso, z píp tečie pivo, na stole je prasa, teda, iba jeho časť, a ľudia sa pripekajú na silnom južanskom slnku.

Český prezident Václav Klaus pred niekoľkými rokmi povedal, že na Schengene, teda na Európskej únii bez hraníc, nevidí nič mimoriadne skvelé. A že pokiaľ ide oňho, tak by si na tej medzištátnej hranici pokojne päť minút počkal, takže on sám vlastne Schengen nepotrebuje. Václav Klaus asi nechodieva vlakom. Išiel ním, pokiaľ viem, za posledné roky len raz, keď sa vydal na pohreb Lecha Kaczynského do Krakova, kam vlakom, na rozdiel od tých európskych štátnikov, ktorí leteli lietadlami, naozaj dorazil.

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

Aj keď nálady v Česku dlhšie veštili, že rozčarovanie z politiky urobí z volieb veľký deň zúčtovania, sila explózie prekvapila každého.