Žiadne výchovné koncerty. Žiadne prednášky. Žiadne zákazy, príkazy, mentorovanie ohľadom fajčenie, či iných závislostí. Odborníci a pedagógovia sa zhodujú v jednom. Na mladých ľudí nefungujú. Študenti však radi diskutujú, debatujú v malých komunitách, počúvajú a akceptujú prirodzené autority a ľudí, ideálne z ich generácie, ktorí už niečo dosiahli. A to všetko prináša inovatívny a moderný koncept prevencie, projekt H3KNISA.

Ženy teraz dostali od Smeru a spol. predčasný darček k MDŽ, ale to nie je všetko. Do kín prichádzajú tri novinky, kde hrá hlavnú úlohu nežné pohlavie. Buď sa pri nich budete nahlas baviť, alebo od úžasu onemiete a celý film premlčíte.

Vrátia sa deväťdesiate roky so svojím chaosom a násilím? Čo môže urobiť slušný človek, ak sa politika opäť prepojí s organizovaným zločinom? Ako to všetko súvisí s kultúrou? O tomto dnes píšeme a hovoríme. O tomto musíme hovoriť.

Na pódiu v Bratislave vystúpili aj predstavitelia médií, medzinárodných organizácií, venujúcich sa novinárom, mimovládnych organizácií či umelci.

Slovensko žije tým, že sa schválila beztrestnosť pre mnohých ľudí, ktorí priamo pripravovali zákon o beztrestnosti, čo sa stane málokedy v histórii. Ale Slovensko žije aj inými vecami a jednou z nich je film Vojna policajtov, ktorý bude možno jedným z najúspešnejších slovenských filmov v posledných rokoch. Jeho dej sa formálne týka 90. rokov na Slovensku, teda toho obdobia, keď tu zavládol mečiarizmus, mafiánske praktiky, vraždy a podobne. Pod lampou sme privítali dvoch hostí: producenta a režiséra filmu Ruda Biermanna a hlavnú postavu filmu Alexandra Bártu.

Buď robí vláda s novelou Trestného zákona obštrukcie, alebo minister spravodlivosti Boris Susko osobne kontroluje v texte každú jednu bodku a čiarku. Martina Šimkovičová poslancom vysvetlila, prečo nevypila na služobnej ceste celý bar. Premiér obvinil opozíciu, že sa na všetkom len rehlia a nikto z nich v živote nič nedokázal.

V nedeľu sme si pripomenuli 80. výročie veľmi dôležitej udalosti 2. svetovej vojny. Z koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau sa podarilo utiecť Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi; správa, ktorú po úteku napísali, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov informujúcich o nacistických koncentračných táboroch.

Juraj „Jureš“ Líška asi nemohol nebyť hudobník. Jeho je bývalý primáš v súbore Vršatec, mama spievala v Družbe, sestra je tanečníčka, brat huslista. Sám Jureš hrá na viole a odkedy dostal počítač, robil s hudbou. Vo svojej skupine Fallgrapp, ktorá bola úplným zjavením, kombinuje svoje myslenie sláčikára a elektronického producenta. Vždy tvrdil, že svety folklóru a populárnej hudby oddeľuje a nevezie sa na módnej vlne world music. Od roku 2013, keď skupina vznikla, sa stal rešpektovaným tvorcom s impozantným portfóliom spoluprác.

Za ním nasleduje štvorica známych mien, vrátane Ľuboša Blahu.

Za plotom koncentračného tábora sa vôbec nežilo zle. Z vonkajšej strany, samozrejme. Aj pán arcibiskup Sokol si pochvaľovali, že sa vtedy mali dobre a nič im nechýbalo. Do kín prichádza film, ktorý ukazuje, že to bolo naozaj idylické.