Sarajevo, 28. júna 1914. Vražda následníka trónu Františka Ferdinanda a začiatok prvej svetovej vojny. Veľká vojna trvala do roku 1918, pokračovala do roku 1945 a predĺžila sa do roku 1989. Krátke dvadsiate storočie sa utváralo ako storočie vojny. Po roku 1989 sa zdalo, že nastal čas mieru, čas 21. storočia. Mysleli sme si to napriek Sarajevu v roku 1992, napriek Dvojičkám v roku 2001, napriek Iraku a Afganistanu, Egyptu, Líbyi a Sýrii. Zrušili sme vojenskú službu, rozkradli vojenský majetok, začali sme znižovať výdaje na armádu. Vojnu sme delegovali na Američanov. Na jednej strane sme sa začali spoliehať, že nám zabezpečia mier, na druhej strane sme začali na nich nadávať, odmietať nálety na Srbsko a radary na Slovensku.

Vidím Ukrajinu a pýtam sa, čo sa to deje. Vidím Majdan a naše číhavé vyčkávanie. Kde sa podela energia z roku 1989? Čosi sa bolestne zlomilo. Ekonomická kríza ukázala, aká slabá je u nás zakotvená dôvera v demokratický kapitalizmus, ako si pri viditeľných problémoch s centralistickým Bruselom prestávame uvedomovaťzákladný rozdiel medzi „Bruselom“ a „Moskvou“, medzi západnou a východnou civilizačnou kultúrou, medzi existenciou v západných a východných ekonomických a bezpečnostných štruktúrach a inštitúciách. Ako ľahostajne narábame so slobodou, ktorá je tým najlepším, čo sme v našich dejinách dosiahli.

Toto nie je svet, aký si po zrútení Berlínskeho múru predstavovali tí naivnejší. Vtedy to vyzeralo, že bipolárne usporiadanie sa nadobro skončilo a armády špiónov prídu o prácu. Smiešna predstava, odkazujú nám šéfovia tajných služieb z celého sveta.

Kúpili by ste si auto, ktoré vyzerá celkom normálne, ale stojí vyše stotisíc eur, je ťažšie, pomalšie a má vysokú spotrebu? Nie? Ani keď dodáme, že vás ochráni pred granátmi, protitankovými puškami aj paľbou z AK-47?

Do brasserie na ulici Quai de Bourbon vo štvrti Isle Saint-Louis v Paríži vchádza mladý muž. Je polovica sedemdesiatych rokov, mladý muž je plný sebavedomia, prichádza z Fort Wayne v Indiane, učil sa po francúzsky a je pripravený odskúšať svoje jazykové vedomosti v praxi.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

Budete šokovaní. Nie je to ani Bagdad, ani Chartúm, ani Mogadišu.

Zamýšľať sa nad tým, či je Julian Assange hrdina, je marením času. Nie je to ani Robin Hood, ani spasiteľ sveta. Časť verejnosti ho tak vníma, to však nič nemení na skutočnosti, že je to jednoducho bulvárny vydavateľ.

Milý Barack – nepoznám protokol a tak mi prepáčte, odkundesovi zo strednej Európy, ak som nezdvorilý či nepatrične familiárny. Vy však viete, že to myslím dobre.