Kultúra je potvora. Len tak si pomedzi nás chodí, nepotrebuje výťah ani schody, celkom jednoducho si poletuje vzduchom, motá sa nám popod nohy, občas zlietne spod oblohy, tichučko si kdesi striehne, celé dni sa ani nehne, pokorne si bokom čupí, hlavou krúti na svet hlúpy, nikomu sa nevnucuje, napriek tomu – stále tu je, nehlási sa veľkým krikom, neškerí sa starým zvykom, len si trpezlivo čaká, nie je ako hlúpa straka, čo sa vrhá za ligotom, je tu s tebou – nevieš o tom! Spod obočia na nás gáni, nízkosti sa prísne stráni a len mlčí, sebaistá, a len tíško čosi chystá...

Všetci si pamätáme na časy, keď pred nami ráno pristával krajec chleba ako hrom a na ňom poriadna vrstva masla. Bola jar a z povrchu soľou spoteného masla na nás žmurkali zvláštne slnká. Tenké chrumkavé kruhy s červeným pásikom okolo.

Pred výjazdom z diaľnice som trikrát potiahol za pádlo pod volantom, aby som podradil a začal brzdiť motorom. Na moje počudovanie však auto ukazovalo zaradenú päťku. Pokazené pádlo pod volantom? Nie. Osemstupňová prevodovka!

Kapela Talkshow nedávno vypustila von svoju v poradí druhú štúdiovku. Album s názvom Kunst sa teší obľube kritikov i fanúšikov. V poradí tretí singel z neho, Shadows, sa dočkal i vizuálneho spracovania v podobe veľmi kvalitného videoklipu. Ten sa nakrúcal vo viedenskom Prátri a momentálne rotuje i na hudobnej stanici MTV.

Mladá slovenská kapela Walter Schnitzelson s debutovým albumom Fever. Aj o ňom bola reč s ich skladateľom, gitaristom a spevákom Jožkom Rezníkom, ktorý je známy i ako Rezeň.

Povedať, že odchodom Garyho S. Beckera odchádza významný svetový ekonóm, laureát Nobelovej ceny a geniálny mysliteľ by bolo pravdivé, ale tak trochu neoriginálne. Preto začnem tým, že Gary Becker bol nesmierne odvážny človek. Ako mladý akademik sa pred polstoročím odhodlal vstúpiť na pole výskumu rodiny, teda na územie sociológie, vyzbrojený nástrojmi mikroekonomickej teórie. Ako keby ste vstúpili na futbalové ihrisko v hokejovom úbore. Ale jeho intuícia bola správna.

Až dozrieme, nazvali ste, milý Majstre, Vašu prvú básnickú zbierku, v roku 1956. Zostali mi v pamäti Rakvy z Vietnamu, „Pardonnez-moi, Monsieur le Ministre... / Dvoch synov mám. / Či vlastne mal som./ Z jedného rakva ostala. / Som ako starý, ošarpaný céder. /Hrozne ma búrka rozčesla. / Čo prosím? / Stručne? /Otcovskú bolesť, pán minister, / nemožno vtesnať do hesla.“ A ešte mnohé iné, milý Majster Rúfus, zostávajú v duši mojej generácie ako živičné kvapôčky na hrčavom kmeni...

V zemi Kvádov, nad Granuou. Posledná veta prvej knihy jednej knihy. Tá kniha má kníh dvanásť. A „zem Kvádov“ je naša zem, naša krajina, práve tento milý zdrap kontinentu, kde sa usídlili naši predkovia dajaké to storočie po Kvádoch. A Granua? Aj tá je naša, len v našom názve zmenila ženský rod za mužský: Hron. Nad jeho pokojnými vodami kdesi „v zemi Kvádov“ občas sedával, najpravdepodobnejšie kedysi po roku 176 n. l., cisár-filozof Marcus Aurelius, možno pod planou hruškou, možno pod jelšou, zaiste v tieni, a hovoril k sebe.

Minulý týždeň Štatistický úrad zverejnil údaj o počte narodených detí, z ktorého vyplynulo, že pôrodnosť Sloveniek stagnuje. O tom, ako čeliť demografickej kríze, sme sa rozprávali s demografkou Michaelou Potančokovou a bývalým ministrom Vladimírom Palkom, ktorý sa dnes tejto téme akademicky venuje.

Keď sme nedávno predstavovali akademický bestseller Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí, ešte sme netušili, že čoskoro bude spochybnená kvalita údajov, ktoré francúzsky ekonóm zozbieral. Padla teda jeho veľká téza o rastúcej nerovnosti?