Bolo to ako blesk z jasného neba, keď mi v sobotu ráno kolega Aurel Hrabušický zavolal, že Julo Koller zomrel. Bohužiaľ, tentoraz nešlo o „nedorozUMENIE“.

Vyrástol v rodine gréckokatolíckeho kňaza, ktorý nemohol vykonávať svoju prácu, ale svoj údel bral celkom vyrovnane. Od otca sa naučil, že sa netreba vždy správať pragmaticky a netreba ísť vždy s davom v hlavnom prúde. K tomuto postoju vedie aj svojich päť detí a svojich študentov. Pedagóg Albín Škoviera.

Hudobný skladateľ Ilja Zeljenka (21. 12. 1932 – 13. 7. 2007) bol výraznou osobnosťou slovenskej kultúry dobré polstoročie. Medzivojnová Bratislava mu dala do vienka otvorenosť k rôznym kultúrnym vplyvom a záujem o všetko nevšedné, jednoducho zvedavosť.

Na začiatku bola skupina kamarátov, ktorá chcela predávať len dobré knihy. Je to neuveriteľné, ale i napriek tvrdým pravidlám biznisu ich predsavzatie platí doteraz. Vydavateľ, kníhkupec a zakladateľ Artfora Vladimír Michal.

Prečo nie sú celkom pravdivé tvrdenia ako „zákazník má vždy pravdu“ či „náš zákazník, náš pán“? A prečo sú hodnoty ako poctivosť a čestnosť základom zdravého podnikania? Vysvetľuje Marek Liso, riaditeľ Marco Mirelli.

Mestečko Pannonhalma leží asi 20 kilometrov od Gy

Drzý humor, svieže nápady, politická satira. Simpsonovci vo filme zostávajú verní duchu seriálu a zároveň prinášajú zopár vítaných osviežení.

Veľkou témou gotického umenia je klaňanie troch kráľov pred Ježišom v betlehemskej maštali. Kedy sa však z troch mudrcov z Východu stali králi a prečo? A ako čítať obrazy, ktoré vznikali v stredoveku a čo v nich vidíme dnes? O tom všetkom hovorí kunsthistorik Ivan Gerát.

Kedysi ju ako aktivistku odvádzala polícia, dnes sa venuje teórii umenia. Kurátorka Lenka Kukurová hovorí o aktuálnej výstave Moc bezmocných, no aj o tom, ako politici rôznymi nástrojmi obmedzjú umenie, ktoré sa zaoberá kontroverznejšími témami.

Ak sa nestane zázrak, 3. augusta vyjde posledné číslo Mostov. Skončí sa tak pätnásťročná história jediného česko-slovenského časopisu.