Desiateho apríla roku 2010 zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Smolenska poľský prezident Lech Kaczynski spolu s manželkou a ďalšími 94 osobami. A Poliaci sa naďalej pýtajú: čo sa to vlastne stalo?

Bol som smutný, no vlastne len trochu, hoci päťtisíc eur, to človeka zamrzí. Lenže na cenu Európskeho parlamentu za žurnalisticku som s českou nomináciou nemal šancu.

Mediálna prestrelka okolo Opery SND silnie, munícia má čoraz väčšie kalibre. Mali by sme však zachovať úctu k pravde, o to viac, že ide o vážnu tému i inštitúciu.

Lietadlo Tupolev Tu-154M sa pred siedmimi rokmi zrútilo pri pristávaní, zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou a mnoho ďalších poľských osobností. Luboš Palata písal o svojich spomienkach na nešťastie rok po ňom.

Tá knižka ešte nebola ani na trhu, a už vyvolala rozruch. Niekoľko dní pred vyjdením druhej časti Ježiša z Nazaretu od Benedikta XVI. agentúry hlásili, že pápež v nej oslobodil Židov od zodpovednosti za smrť Krista.

Je pár miest v strednej Európe, ktoré tak trochu zanedbávam. Jedným z nich je Sliezsko. Na to, že v ňom žije viac ľudí ako na takom Slovensku, som tam vlastne bol len párkrát. Je to zvláštny svet, nepodobný zvyšku Poľska, nepodobný ničomu na Slovensku, v Maďarsku alebo v Rakúsku. Ešte tak Ostravsku, ale to je vlastne len česká časť rovnakého kraja.

Možno prvý raz za svojich dvadsať novinárskych rokov pôjdem pred súd. Zopárkrát sa mi tým už vyhrážali, tak ako pred pár rokmi, keď som do jedného komentára napísal, že účelové klamanie českého prezidenta Václava Klausa o Európskej únii je horšie než účelové klamanie spochybňovačov holokaustu. A to preto, lebo oni klamú o minulosti, zatiaľ čo Klaus svojím démonizovaním a ohováraním Európskej únie podkopáva prítomnosť a budúcnosť Čechov a Česka, ktorá, ako som stále ešte presvedčený, s Úniou tak či nejako spojená bude.

Keď sme si pred rokom v .týždni položili otázku, aké budú politické dôsledky hospodárskej krízy, pomýlili sme sa.

Praha a Bratislava majú spoločnú tradíciu písaného dokumentu. Možno ho kritizovať, že je vágny, krátky alebo naopak dlhý či nekonkrétny. V porovnaní s tradíciami v iných krajinách sa však nemáme veľmi na čo sťažovať.

Stáli sme proti sebe. Ja v saku, on v uniforme. Medzi nami stál môj bicykel, zámkom pripevnený k hromozvodu budovy poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky. „Tu ten bicykel stáť nemôže. Je to chránený objekt,“ tvrdil muž v uniforme.