Nebyť jeho tragického odchodu v apríli 1969, mohol byť poľský klavirista Krzysztof Komeda ďalším z radu prestížnych hudobných skladateľov, o ktorých by sa trhali hollywoodski producenti.

O chvíľu idem na odovzdávanie hudobných cien RadioHead Awards, ktoré udeľuje Rádio FM. Hudobné ceny, ktoré odovzdáva jeden z okruhov verejnoprávneho rozhlasu. Dve veci, ktoré sa mi zdajú nezmyslom, sa spojili do jedného večera a ja tam idem a hľadám dôvod, prečo.

Slovensko sa pravdepodobne nevyhne medzinárodnej hanbe. Za sedemnástym ročníkom Zimných deaflympijských hier Vysoké Tatry 2011, ktoré by sa mali začať 18. februára, je veľa pochybností a neprehľadného financovania.

Práve som sa vrátil z hudobného festialu Sziget. Bolo tam celkom chutne, jedinou prekážkou dobrého gastrozážitku bola hudba. Nie „oficiálna“, ale tá valiaca sa zo všetkých stánkov.

Už na strednej škole som hral v niekoľkých kapelách. Jedna z nich sa volala Ezechiel, hrali sme takú polovážnu hudbu, veľa sme počúvali King Crimson a tým to bolo ovplyvnené.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Pamätáte sa, ako dederóni (bývalí obyvatelia NDR, poznámka pre mladších) vyhrávali kedysi všetky možné športové súťaže? Vyhrávaš v športe, propaguješ socialistickú vlasť. Ako už vieme, stál za tým často doping.


Hlboký rozvinutý socializmus. Mal som asi 15 rokov a bol som s partiou okolo hudobnej skupiny Slniečko, v ktorej som vtedy hrával, na chate, kde sa na klasickom kotúčáku" počúvali rôzne fajnové skladby.

Sporné bezpečnostné previerky, kamarátske vzťahy a politické konexie ako kritérium pri obsadzovaní funkcií. Už bývalý riaditeľ NBÚ roky fungoval ako typický nominant Vladimíra Mečiara.

Politická kultúra ako „umenie umenia spravovať štát“ je zaujímavá kulturologická disciplína, ktorej sa v ostatnom čase venuje veľká pozornosť (spojenie v ostatnom čase mi napadne vždy na hovníku, inak používam spojenie v poslednom čase ako ostatných päť miliónov obyvateľov okrem hlásateliek, zamestnancov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Mária Gešvantnera).