Open Doors, nezisková organizácia so sídlom v USA, zverejnila správu o prenasledovaní kresťanov, ktorá vyvoláva zhrozenie. Približne sto miliónov kresťanov dnes na svete trpí pre svoju vieru a ich situácia sa rapídne zhoršuje.

Nie je na Slovensku veľa firiem, ktoré dodávajú služby a technológie pre NATO. Aliter Technologies je jednou z nich.

Reportáž Andreja Bána z nebezpečného Afganistanu, kde navštívil americké základne na ktorých cvičia budúcu Afgánsku armádu.

Jednotky regulárnej ruskej armády v mnohom predurčili úspechy separatistov na východe Ukrajiny. No nezanedbateľnú úlohu v ozbrojených silách Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zohrali aj posily z radov takzvaných „dobrovoľníkov“, ktorí neustále prichádzali z Ruska do pásma ozbrojeného konfliktu.

Krajina so slabou ekonomikou v regióne, kde majú svoje záujmy všetci – od veľmocí po menších, ale zato bohatých a nie vždy spoľahlivých susedov. Tento recept na problémy má meno Jemen. Nedávno zjednotený, ale nie jednotný štát, ktorým dnes zmieta občianska vojna, je hrozbou aj pre Západ.

Reportér .týždňa Andrej Bán hovorí o dôvodoch, prečo v Afganistane domáci vojaci počas výcviku zabíjajú amerických vojakov.

Najkrajšia hudba je ticho, najkrajší obraz je prázdno. A najkrajšia fotografia je tá, ktorá nevznikla. Ostala iba v mojom oku, v mojej pamäti, pretože som nemal pri sebe fotoaparát. Alebo som ho mal, no s pietou som ho nepoužil.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.

Keď sme sa s kolegom Andrejom Návojským z Človeka v ohrození pred pár dňami vracali z Afganistanu, všimli sme si pri (neexistujúcej) hranici s Rakúskom v Bergu zabudnutý bilbord – Svetová výstava psov na Slovensku. „Vraciame sa do krajiny, kde sa psy majú lepšie ako ľudia tam,“ vyhrklo z nás spontánne.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.