Tento rok si pripomíname tridsať rokov od smrti maďarsko-britského spisovateľa Arthura Koestlera, popri Orwellovi najdôležitejšieho kritika komunizmu na Západe.

Preslávila ho pieseň, ktorú o ňom napísal Bob Dylan. Americký boxer Rubin „Hurricane” Carter, ktorý strávil takmer 20 rokov vo väzení za zločin, ktorý nespáchal, zomrel predminulú nedeľu vo veku 76 rokov.

Keď som bol v Moskve prvýkrát, bolo to pred tromi rokmi a bývali sme v Slovenskom dome. Dňa 24. januára 2011 tam v pristávacej hale letiska Domodedovo teroristi odpálili nálož, ktorá usmrtila desiatky ľudí. Z našej skupiny som mal jediný 18 rokov a volali mi z veľvyslanectva, nech sa druhé ráno so spolubývajúcimi dostavím na pohovor. Dostali sme malé zošitky, ako majú deti na základných školách, ktoré sa boja, že im učiteľka za ťahanie dievčenských vláskov zapíše poznámku. Každý odchod zo Slovenského domu sme tam museli zapísať: či to bol nákup, škola, cesta do divadla, alebo k bankomatu.

Najlepšie soundtracky sú tie, ktoré môžu existovať aj bez samotného filmu ako napríklad album Inside Llewyn Davis a to vďaka jeho producentovi T-Bone Burnettovi, držiteľovi prestížnych Grammy a Oscarov.

Niektoré veci sa nemenia. Stále si na Vianoce dávame darčeky. Medzi najobľúbenejšie darčeky stále patria knihy. A my vám aj tentoraz dáme niekoľko redakčných tipov. Zmienku o svojich knihách na nasledujúcich stranách si nekúpili vydavateľstvá. Ich výber je daný výlučne vkusom a záujmami členov našej redakcie.

Istý čas to vyzeralo, že územná celistvosť Iraku je už mimo ohrozenia. Zbežný pohľad ukazoval, že krajina síce nie je v poriadku, ale bezprostredný výbuch nehrozí. Potom sa čoraz častejšie začalo ozývať nové meno: ISIS. Bojovníci tejto organizácie možno napokon Irak predsa len rozdelia.

Pri príležitosti 450. výročia úmrtia Michelangela Buonarottiho uverejňujeme vzácny list, adresovaný bývalému veľvyslancovi v Ríme a slovenskému prekladateľovi Stanislavovi Vallovi.

Denníky Ivana Alexejeviča Bunina z rokov 1918 a 1919, obsiahnuté v knihe Prekliate dni, a denníky Michaila Bulgakova a jeho manželky Jeleny z rokov 1921 až 1940 v knihe Deníky Mistra a Markétky sú fascinujúcim priezorom do porevolučného Ruska.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.