Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš patria medzi päť slovenských politikov, ktorých bez námahy vymenuje nadpriemerný čitateľ českých novín (moja žena). Ich odchod vedie až k dôraznému zvolaniu, že Dzurinda bol „premiér, akého Česi nikdy nemali“ a „slovenský Helmut Kohl“ (Luboš Palata 5. 6. na iDnes.cz). Aj k oslavnému rozhovoru, v ktorom „otec reforiem“ Mikloš dostáva úctivú otázku, ako je spokojný s ich stavom (Luboš Palata 5. 6. v MF Dnes).

Človek sa hanbí, odvracia zrak, potom neodolá, pozrie a zahanbí sa ešte väčšmi – za seba, za Petra Nečasa, za MF Dnes. Najčítanejší český denník minulý štvrtok na troch stranách zverejnil prepisy intímnej komunikácie muža, ktorý bol vlani o tomto čase ešte predsedom českej vlády, a Jany Nagyovej, ktorá bola šéfkou jeho sekretariátu a dnes je jeho manželkou.

Keby v Česku ešte vládla Nečasova vláda, ČEZ by už bol dávno vyhlásil víťaza súťaže na rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín za 300 miliárd korún (10 miliárd eur). ODS považovala jadrovú energetiku za otázku národnej bezpečnosti, ak nie cti. Ale keďže boli predčasné voľby, v ktorých uspelo hnutie sľubujúce „riadiť štát ako firmu“, ČEZ predminulý štvrtok všetko odpískal.

Novinári sa majú, pokiaľ je to možné, vyhýbať článkom typu „on povedal / ona povedala“. Lenže teraz to možné nie je. Lebo udalosťou týždňa v Česku boli slová. Začalo sa to nešikovným výrokom ministerky spravodlivosti Heleny Válkovej. Profesorka trestného práva, ktorú do vysokej politiky vystrelil Andrej Babiš, poskytla svoj ​​prvý veľký rozhovor. Na konci sa sama rozhovorila o svojom česko-nemeckom pôvode a redaktor sa jej spýtal na povojnový odsun. Válková ho vníma ako pomstu, pričom „ono sa toho Čechom v protektoráte zase až tak veľa nestalo“.

Politika Ficovho Smeru je založená na dedičstve komunistickej disciplíny a poslušnosti, a nemyslím to ironicky ani pejoratívne. Nesocialistická politika nemôže byť z povahy veci založená na poslušnosti, ale na slušnosti. Výsledok prvého kola spočíval v nádeji na slušného prezidenta, ale celkom neočakávane aj v znovuzrodení šance na slušnú politiku. Táto šanca dostala v druhom kole riadne zaucho.

Toto je chvíľa, ktorá sa počíta pre históriu: Čo ste robili a hovorili v čase, keď Rusko amputovalo Ukrajine Krym? Na Ukrajine sa zrodilo – hoci možno len na okamih – čosi ako spoločný politický národ a Rusko proti nemu vzápätí použilo Putinovu doktrínu (ak o to ruské menšiny v iných krajinách požiadajú, „môžeme použiť všetky prostriedky na ochranu týchto občanov“).

Rocker Vladimír Mišík odmietol prijať 28. októbra – na výročie vzniku Československa, najdôležitejší český štátny sviatok – vyznamenanie Za zásluhy, pretože nesúhlasí s prezidentovými krokmi. Neuviedol, s ktorými, a to vzbudilo vášnivé debaty: Vyznamenáva ho predsa republika, nie Ing. Zeman!

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.

Hrdinovia raných poviedok Milana Kunderu konajú logicky a niektorí dokonca aj morálne, a čoraz väčšmi sa tak zaplietajú do vlastnoručne vyrobených katastrof. Zhruba v tejto situácii sa ocitli bývalý český premiér Petr Nečas a olomoucký vrchný štátny zástupca Ivo Ištvan. Minulý utorok prišiel nutný dôsledok ich doterajších činov: premiér Nečas bol olomouckými štátnymi zástupcami obvinený z trestného činu podplácania.

Mám otázku na svojich slovenských priateľov – libertariánov aj redaktorov kultúrnej rubriky – a myslím ju vážne, nie rečnícky: Ako by ste riešili financovanie divadiel?