Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 21.06.2014

Dňa 4. júna 2014 uplynulo 25 rokov, čo sa v Poľsku konali prvé „poloslobodné“ voľby. Nimi sa spustili udalosti roku 1989 v celej strednej a východnej Európe. Poliaci nazývajú tento rok „Annus mirabilis“, rok zázrakov. Sú hrdí na prínos Poľska k pádu komunizmu a v kútiku srdca si myslia, že nie pád Berlínskeho múra, ale práve 4. jún 1989 je symbolom konca komunizmu v Európe.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 31.05.2014

V roku 2012 vyšla vo vydavateľstve Michala Vaška kniha Vladimíra Palka Levy prichádzajú. Na Slovensku rýchlo zmizla z pultov a bolo treba robiť dotlač. Na začiatku tohto roku vyšiel v malom nemeckom vydavateľstve fe-Medienverlags GmbH jej nemecký preklad. A zažíva rovnako úspech. V nemecky hovoriacej oblasti distribučnej siete Amazon je v sekcii politická sociológia dlhodobo na prvých rebríčkoch predajnosti. V Rakúsku a Nemecku vyšlo šesť recenzií, v Holandsku, Poľsku a Chorvátsku po jednej. Vladimírovi Palkovi prichádzajú ďakovné listy, telefonáty a prvé pozvania na diskusie.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 04.01.2014

Skončil sa dvadsiaty rok slovenskej štátnosti a beží mnoho diskusií, kde sa nachádzame. Slovensko, jeho politické strany, ekonomické, kultúrne, spoločenské prostredie, cirkvi a voliči zažili 20 rokov, keď neboli vystavení žiadnemu vonkajšiemu ani vnútornému tlaku. Nemuseli robiť kompromisy, neboli vystavení cenzúre. S úľavou, radosťou, s istým oslobodením môžeme konštatovať, že po týchto dvadsiatich rokoch sa vidíme takí, akí v skutočnosti sme. Týka sa to bez výnimky nás všetkých. Nemôžeme sa na nič a na nikoho vyhovárať.

Vážený pán prezident,

.štefan Hríb .časopis .editorial 14.06.2014

už je to 22 rokov, čo čakám na prvého prezidenta, ktorý by pomohol dať zmysel nášmu štátu. Tvoji predchodcovia na to boli príliš prostí a nevkusne sebastrední. Až teraz je tu šanca, ale aj pasca.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 03.05.2014

Európa zažila v 20. storočí tri hrozné genocídy. Začalo sa to tou arménskou v roku 1915, čo bola osmanská genocída proti jednému národu. Potom nasledovala komunistická genocída proti všetkým triednym nepriateľom. A nakoniec nacistická genocída proti jednej rase.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 29.03.2014

Pripomenuli sme si Sviečkovú manifestáciu z 25. marca 1988. Bol to ďalší slávny osmičkový rok, sprevádzaný veľkou podpisovou akciou s viac ako 300-tisíc podpismi zo Slovenska, a tiež rok náboženských pútí s obrovskou účasťou mladých ľudí. Čo teda znamenali a predstavovali osmičkové roky v dejinách Československa a Slovenska?

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 18.01.2014

Koncom júna 2011 som sa zúčastnil v pražskom Černínskom paláci na medzinárodnej konferencii k 20. výročiu odchodu sovietskych vojsk z Československa. Konferencia sa konala pod záštitou českých ministrov zahraničia a obrany. V jednej chvíli prišiel za mnou mladý novinár zo Slovenska a opýtal sa ma, čo hovorím nato, že sa nehovorí o Slovensku. Odpovedal som mu otázkou, prečo sa takáto konferencia nezorganizovala na Slovensku?

Za súpera si želám Fica

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .rozhovor 20.10.2013

Hoci je otec zakladateľ, pri odchode z KDH necítil žiadnu emóciu. Hovorí, že chce ukončiť studenú vojnu medzi pravicou a ľavicou. Keď sa zvrtne reč na Putinovo Rusko, jednoznačne háji jeho politiku. Prezidentský kandidát Ján Čarnogurský.

Odtrhnutý

.štefan Hríb .časopis .editorial 19.10.2013

Keď sa v roku 1992 nedostalo VPN (hnutie z novembra 1989) do parlamentu, Ján Čarnogurský mi povedal, že je to odraz odtrhnutosti liberálov od skutočného Slovenska. Čoho odrazom je potom jeho nedávny odchod z KDH?

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 19.10.2013

Kniha českého jezuitu Bernarda Pitruna Jadrné memento podáva na pozadí udalostí v Československu po roku 1918 životný príbeh prvého československého provinciála jezuitov Leopolda Škareka, a to vrátane opisu abdikácie prvého pražského arcibiskupa Františka Kordača. Páter Škarek bol priamym svedkom i „aktérom“ tejto abdikácie.