Dnes sa bez nej nezaobíde takmer žiadna poriadna hipsterňa. Teda podnik, kde vysedávajú prevažne fúzatí ľudia v čudných okuliaroch. Varená sa prevaľuje v zdravých šalátoch, vyprážaná nahrádza mleté mäso. Pôsobí exoticky, no je to stará známa. Pohánka.

Dnes sa už veľmi nezamýšľame nad tým, ako a komu prišla na myseľ tá uletená myšlienka povýšiť obyčajnú prípravu jedla na umenie. Vysoká kuchyňa, samozrejme, vznikla vo Francúzsku. A nebolo to ani tak dávno, ako sa mnohým môže zdať.

Kam sa pohneme, odvšadiaľ na nás vyskakuje. Z časopisov, zo zoradených kníh o zdravom stravovaní pomaly v každom kníhkupectve. Usmieva sa na nás a volá – ak si ma neochutnal, si obyčajný chudák (čítame lúzer). Smoothie (čítame smútí).

Prechádzam sa po festivale tradičnej japonskej kuchyne. Všade samé zdravé veci. Naľavo stánok s morskými riasami, napravo so zelenými čajmi. Keď tu zrazu pozriem na hlavné pódium a čo nevidím. Na projekčnom plátne – československý hliníkový obedár.

Konečne udrela jar a po všetkých tých zavarených, nakvasených a vyúdených delikatesách môžeme siahnuť po niečom novom, dokonca živom. A každý skúsený gurmán dobre vie, že najlepšie chutia vždy mláďatká. Napríklad taká mladá cibuľka.

Jedna večera a toľko malieb, obrazov, filmov a citácií. Samozrejme, napriek gastronomickému názvu na dielach pútajú pozornosť predovšetkým jeho protagonisti. Nikoho až tak veľmi nezaujíma, čo to tí trinásti chlapi pri stole okrem chleba a vína vlastne jedia.

Pomaly už neexistuje jediná hipsterňa, kde by ju nepodávali. A je to tak dobre. Nejestvuje totiž hádam nič previazanejšie s našimi predkami ako táto čudná, omamne medovo voňajúca limonáda z kríka s názvom baza čierna.

Sedíme si v reštaurácii, užívame si perfektnú a nevtieravú obsluhu. Vychutnávame jedlo, ktoré nám chodí na stôl a málokomu z nás pri tom napadne, že ide o vec v podstate veľmi mladú. Reštaurácie totiž vznikli len toť v osemnástom storočí.

Všade vo svete sa Európan stretne s rovnakým kulinárskym mýtom. Základ európskej kuchyne vraj pochádza z Francúzska. Dokonca si to možno myslia aj niektorí našinci. Veľký omyl. Korene európskeho kuchárskeho majstrovstva treba hľadať niekde inde – na Apeninskom polostrove.

Cukor je diabol, biely jed, môže za všetko zlé, čo sa teraz vo svete deje. Aspoň taký má v poslednom čase imidž. Ale predstavme si poriadny zákusok bez cukru. Alebo ešte horšie. Predstavme si zákusok bez cukru na deň detí!