Na inaugurácii nového pápeža Františka bol prezident Slovenskej republiky, ale nie prezident Českej republiky. Dokonca ani premiér. Nenašli si čas.

Smer nemá súpera, hlave štátu chýba rozmer, krajina stratila náboj a mnohí z nás nádej. Ale nie je to beznádejné. Iba treba pochopiť problém – a ten je ukrytý v slávnych voľbách z roku 1998.

Pred 48 rokmi neboli v uliciach len obyčajní ľudia, ktorí nesúhlasili s inváziou sovietskej armády do Československa. Každý ich pohyb pozorne sledovali aj agenti tajnej polície.

České Sudety sú tu v Ústí nad Labem a pri Děčíne úplne iné než tie pri Bavorsku a Rakúsku. Tu nebolo žiadne dvadsaťkilometrové hraničné pásmo a za hranicou bývali tí „dobrí Nemci“. Dobrí východní Nemci cestovali po Labe do bývalého nemeckého Aussigu parníkmi Friedrich Engels a Karl Marx, a keď sa vyhrnuli na nábrežie, blúdili mestom za lacnými výhodnými nákupmi kuchynského náčinia alebo platní. Jeden miestny chlapec, dnes už muž, mi rozprával, ako šokovaným východným Nemcom na otázku, ako sa dostanú ku Kaufhaus „Lape“, odpovedali po nemecky, že treba ísť po Hermann Göring Strasse a tam na Adolf Hitler Platz a odtiaľ to už uvidia.

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.

Na tejto Pohode som nevidel ani jeden koncert. Prežil som ju v troch stanoch na štyroch diskusiách s deviatimi hosťami. Okrem toho som zvládol už len dva talky Martina Mojžiša, nekonečnú kávu a asi 12 „bramborákov“.

Známy novinár Karol Wolf sa po konci mečiarizmu začal v žurnalistike nudiť. Založil firmu Dynamic Relations, ktorá je dnes najoceňovanejšou PR agentúrou na Slovensku.

Tento článok bude – ospravedlňujem sa – veľmi osobný. Ťažko písať o tom, ako Andrej Babiš prevzal český mediálny koncern Mafra, a vynechať, že som dal ihneď potom výpoveď.

Obrat, ktorý je v titulku, používajú novinári až príliš často. Ale pre prevratné udalosti v Česku sa nič menšie neponúka.

Western, kovbojky, indiánky, John Wayne, Gojko Mitić, Sedem statočných, Hombre, Synovia veľkej medvedice a nakoniec aj ten nešťastný Karl May. Zlodej, luhár, šialenec, ale rešpekt si zaslúži.