Vrátil jsem se zpátky. Mezi rybáře. Po třiceti letech mám zase rybářský lístek. Učil jsem se doma na zkoušky, žena Martina ze mě měla legraci, ale já to vzal smrtelně vážně. U řeky je třeba chovat se podle nějakých pravidel, to mi připadá jasný.

Pre väčšinu dnešného hudobného a literárneho publika predstavuje americký pesničkár Bob Dylan (1941) akýsi pomník či bustu v svetovej Dvorane slávy, prípadne heslo v archíve alebo encyklopédiách.

"Gruzínsko chystá vojnu", prečítala som si pred pár týždňami v článku Petry Procházkovej v SME a nebolo mi všetko jedno. Len pár dní predtým ma opäť oslovila britská organizácia Conciliation resources, aby som sa po roku vrátila do Gruzínska a Abcházska pracovať s mimovládnymi organizáciami.

"Mali sme vtedy iné starosti, ako lámať si hlavu nad operou alebo symfóniou. V prvom rade nebolo vôbec operného súboru ani orchestra. [...] My starší sme bývali ďaleko jeden od druhého: Bella v Sedmohradsku, Moyzes-otec v Prešove, Figuš v Banskej Bystrici, ja zas v opačnom kúte Slovenska, v letargickej Trnave."

Ten štadión s oblúkovou strechou bol pre nás, chlapcov „z Bystrici“, skutočnou dominantou mesta. Keď do neho v slnečné nedeľné ráno 7. septembra takmer po tridsiatich rokoch vstupujem, novinársky odstup si nedokážem zachovať. Veď je to skoro ako návrat do detstva...

Charlton Heston podporoval Martina Luthera Kinga, keď ešte nebola v móde politická korektnosť. Bol proti vojne vo Vietname. A predsa sa časom stal pre kolegov z Hollywoodu stelesnením zla – nepochopiteľnou obludou, ktorá uctieva zbrane.

Keňa z oblohy pripomínala krajinu krátko po bombardovaní. Oblaky modrého dymu sa vznášali nad dedinami v oblasti Rift Valley. Ešte väčší oheň horel v rozľahlých slumoch na okraji hlavného mesta Nairobi.

Keďže kolega Martin Mojžiš v minulých .týždňoch načal diskusiu o vyučovaní prírodovedných predmetov, zdá sa mi produktívne prijať túto štafetu a rozpísať sa o vyučovaní či nevyučovaní literatúry.