Tento komentár vznikal krátko pred uzávierkou .týždňa, zatiaľ čo na Pražskom hrade stále prebiehala voľba českého prezidenta. Výsledok je po nedeli už známy. Ale my sme si v piatok mohli dovoliť trochu veštiť...

Niečo sa stalo. V posledné roky taká obľúbená fráza – že slovenský film živorí alebo ani neexistuje – už neplatí. Tento rok bude mať premiéru štrnásť hraných filmov a veľa zaujímavých dokumentov. Čo sa stalo, že sa slovenský film prebral k životu?

Hodnotiť rok v

Rozhovor s nepriateľom, Návrat bocianov, Démoni – tri tohtoročné slovenské celovečerné hrané filmy. Ani jednému z nich sa, bohužiaľ, nepodarilo a asi už ani nepodarí efektívne naštartovať slovenskú pôvodnú tvorbu. Hovorí to však niečo o ich kvalitách?

To slovo je zvláštne. Také archaické. No napriek tomu znamenajú pestúni na Slovensku novú, a nie príliš využívanú nádej pre deti z detských domovov, ktoré ich vlastní – biologickí rodičia z rôznych dôvodov opustili. Pestúnmi môžu byť starí rodičia, tety, strýkovia, ale aj celkom cudzí dobrí ľudia.

Keď sa na Slovensku objaví nová sekta alebo kontroverzné náboženské spoločenstvo, jasné stanovisko k jeho pôsobeniu príde zväčša z Banskej Bystrice. Ivana Škodová tu v roku 1995 založila

V roku 1988 napísal nemecký dramatik Heiner Müller esej Shakespeare alebo o diferencii. Píše v nej o nádeji sveta bez vrážd a zabíjania, v ktorom sa budeme môcť stať sebou samými, lebo naše hry už nebude písať Shakespeare.

Na Slovensku po dlhom čase opäť vznikol film. Rozpaky nad stavom domácej kinematografie sa mu však prekonať nepodarilo. Kričí z neho kŕčovitosť, umelé konflikty a nereálne postavy.

Hovoriť o roku 2023 je ťažké aj ľahké súčasne. Ťažké, pretože ľudské rozhodnutia nie sú vopred dané, takže aj keď sa niečo zdá stratené, nemusí to dopadnúť zle. A ľahké, pretože dlhodobé trendy sa nezvrátia v jedinom roku.