Priznám sa, že o primátorovi Martina Andrejovi Hrnčiarovi toho veľa neviem, aj keď k tomuto mestu mám srdcový vzťah, keďže tam má korene veľká časť mojej rodiny.



Neprejde pomaly týždeň, aby sa u nás neobjavil nárek nad tým, ako napäté slovensko-maďarské vzťahy traumatizujú celú EÚ, a tak kazia spoločnú európsku pohodu.

Žijeme v dobe, kedy je každá výstrednosť oslavovaná ako „inakosť“. Rôzne zadefinované menšiny so svojou inakosťou okázalo konfrontujú ostatných a nezriedka si na základe nej nárokujú zvláštne práva. V minulosti to však menšiny robili inak.

V kaviarni Next Apache sa minulý týždeň uskutočnila ďalšia Susedská grilovačka. Môže za to Ben Pascoe, náčelník bratislavských Apačov.

Nejakých 156 stromov, ktorých vyrúbanie v mene výstavby trate pre električky v Petržalke odobruje petržalský starosta a kandidát na primátora Bratislavy Milan Ftáčnik, je z celoslovenského pohľadu zanedbateľnou smietkou.

V momentálnom knižnom hite číslo jedna (aspoň teda v sieti kníhkupectiev Panta Rei) americkej autorky Elizabeth Gilbert Jedz, modli sa a miluj, ktorého filmová verzia práve beží v našich kinách v hlavnej úlohe s Juliou Roberts, som našla vetu, ktorá mi pripomenula jeden môj starý problém.

Vyhradené parkovanie pre obyvateľov Starého mesta je pozoruhodnou bratislavskou absurditou.

Celá diskusia o depolitizovaní štátnej správy je plná pomýlených hesiel a gýču. Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom, premiérka Iveta Radičová či poslanec Smeru Jakub Topol (v NR SR vystupuje pod občianskym menom Branislav Ondruš) by nás už naozaj mohli prestať zabávať.

Minister obrany Ľubomír Galko sa oprávnene posťažoval, že zabúdame na nášho prvého kozmonauta Ivana Bellu.

Robíme veľa rozhovorov, ale ten v tourbuse s Glenom Hansardom bol naozaj výnimočný.