Túžite po výstupe na Gerlach? Bez horského vodcu, ktorý za vás preberie zodpovednosť, to nepôjde. Nie je to lacný špás, za 259 eur môžu ísť traja záujemcovia, no zážitky a bezpečnosť sú zaručené.

Aké bolo vyrastať vo Svite, jedinom slovenskom meste bez kostola? Mám iba osamotenú liturgickú spomienku. Napriek snahe komunistov vybudovať ateistické mesto, keď raz ktosi zomrel, kňaz ho odprevádzal spred domu na cintorín oblečený vo svojom fialovom rúchu. Na čele sprievodu šiel miništrant s krížom.

A znova sme mohli vidieť tie smutné satelitné zábery. Nad púšťou odfotené čierne mraky dymu z horiacej ropy, unášané vetrom. Pripomínajú obrovské trojuholníky s rozlohou menšej krajiny. 

My piloti padákových klzákov sa tešíme na jar. A potom sedíme na kopci na veľkých ruksakoch s padákmi a pozorujeme prvého odvážlivca. Voláme ho chrúst. Jarná termika s ním lomcuje, krídlo sa všelijako deformuje, prudko stúpa a klesá. Po zime sa dejú so vzduchom zvláštne veci.

Ako kňaz mám jednu zvláštnu výsadu. Po Vianociach ma pozývajú moji veriaci posvätiť ich domovy. Je to vzácne, keď mi dovolí rodina vstúpiť do jej súkromia, a rešpektujem aj to, ak niektorá slušne odmietne. 

Na tú osamelosť si treba zvykať. Týka sa výlučne pilotov. A zvlášť nás, ktorí lietame pod baldachýnom z ľahučkej pevnej látky padákových klzákov.

„Tak túto cestu si si vybral,“ povedal som si, keď som vešal do pridelenej skrine v izbičke fary novučičkú rímsku košeľu. Poslali ma sem na dvojmesačnú diakonskú prax, potom ešte rok štúdií a bude, hádam, zo mňa kňaz. Pán dekan nemárnil čas. „Zajtra pochovávaš o druhej na cintoríne. Moc to nenaťahuj, za tebou budú ešte tri pohreby.“