Vláda Igora Matovič sa končí, a hoci sa to deje faulami voči SaS, prichádza druhý pokus. Aká je podmienka, aby sa to podarilo? O tom je téma nového .týždňa. Otvárame tiež otázku, ako sa dá prežiť Veľká noc bez formalizmu a čo nám v nej uniká. Napokon, prinášame tri texty z vyhlásenia Ceny Dominika Tatarku a pohľad na život Hany Hegerovej. Prijemné čítanie.​

Vážené dámy a páni, vážená porota. Vážená pani Vášová, vážený pán Šútovec. Prichádzam ako hubár, ktorý prešiel horou, vyzbieral plody lesa a voňavý košík odovzdal do rúk kuchárov, aby spravili chutný pokrm. Nesial som, iba zasadol k prestretému stolu. Cenu Dominika Tatarku prijímam ako ocenenie výnimočného umelca Júliusa Jakobyho.

Nestratiť sa. Robiť si svoje. Pokračovať. Tak ako šiel za svojou predstavou aj Daniel Liška vo svojej Retrospektíve Jakobyho.

Vážení priatelia, dovoľte mi začať toto laudatio krátkou a trochu matnou spomienkou.

Keď prídeme na koniec, neznamená to, že sme vždy v koncoch. Ale niekedy áno. Keď s niečím skoncujeme, neznamená to, že sme úspešne ukončili, čo sme začali. Ale občas to tak je. Keď uzavrieme kapitolu, neznamená to, že sme sa dostali na koniec knihy. No niektoré kapitoly sú naozaj posledné. Konce majú neskutočnú mágiu. Veď ktorá je skutočná?

Kreslené postavičky Lasicu a Satinského ožili v komiksovej knižke Radostná správa, ktorá opisuje ich boj s komunistickým režimom pri zakladaní Divadla na korze.

Pred desiatimi rokmi, 18. decembra 2011, zomrel Václav Havel. Hneď po oznámení sa na Václavskom námestí zhromaždili tisíce ľudí. Pražský arcibiskup nariadil, aby sa o 18.00 rozzvučali zvony po celej Českej republike. A česká vláda vyhlásila trojdňový štátny smútok.

Prvého januára 1988 sa začala úplne nenápadne jedna z podpisových akcií, ktoré mali rozšíriť priestor slobody. Nakoniec sa z nej stala najväčšia podpisová akcia vo východnom bloku. Jej priebeh prekvapil samotných organizátorov aj komunistický štát.

Kedysi v roku 2001 sme tu mali anketu hľadajúcu odpoveď na otázku, ktoré architektonické dielo považujú Slováci za stavbu storočia. Zvíťazil bratislavský Most SNP. V inej ankete, hľadajúcej ikonu novodobej slovenskej architektúry, zas zvíťazil tatranský hotel Patria.

Azda nijaký iný spisovateľ u nás nepocítil krutosť komunistického zločineckého režimu na svojom živote tak veľmi ako Dominik Tatarka. Večne rebelujúcemu karpatskému pastierovi ostali iba slová jeho textov. A ani nad nimi nemal vždy moc.