Chýbajúca morálka bola u bývalého premiéra Roberta Fica dlhodobo známa. Reťaz jeho vlád ukončil až Igor Matovič, ktorý chcel do riadenia štátu priniesť novú kultúru. Pri prvej príležitosti však morálnu čistotu odhodil. Prečo elity dlhodobo zlyhávajú?

Ak sa pozrieme na ponovembrovú históriu, pozorujeme, že sa nám nedarí nájsť elity, ktoré by boli nasledovaniahodné. Nie také, ktoré treba slepo a stádovito uctievať, ale také, ktoré možno kriticky a učenlivo skúmať.

So záujmom som počúval diskusiu Šimona Jeseňáka o politike ako reality show.

Po februárových voľbách 2020 začal Martin Mojžiš uverejňovať v .týždni sériu „Listy do kukurice“. Nepáčila sa mi, pretože spustila ostrú paľbu do premiéra „vlády zmeny“ Igora Matoviča, z môjho hľadiska predčasne.

Nacionalizmus je rakovina moderného veku. Také je moje presvedčenie, osobná skúsenosť, teoretické poznanie.

Kultúra anarchoidnej neposlušnosti je potrebná ako soľ.

Keď Fedor Gál vydal knihu Cez ploty, v ktorej zverejnil svoju dlhoročnú konverzáciu s národným socialistom Matejom, nastala ostrá polemika o správnosti tohto kroku. Je to spor bez konca a odpoveď na ňu je otázna. Fedorovi priatelia mu často hovoria, že raz bude pri dialógu cez ploty zastrelený.

Pred časom som odmietol dialóg pred publikom s politickým marketérom, ktorý úspešne predáva mizerného politika. Mizerného a nebezpečného. O čom by sme dialógovali? O svojich vierach? O honorároch, ktoré máme rádovo odlišné?

...a s ním aj každoročné spomínanie na udalosti z roku 1989 a po ňom. Beriem to už ako pravidelný rituál. Krátky komentár v miernom predstihu:

Bylo mi pětačtyřicet, když v zemi, kde jsem žil, byla zrušena jediná státostrana a lidská práva se stala součástí ústavního systému. Ne, že bych předtím nebloudil mezi náboženstvími a ideologiemi, ale bylo to takové nepoučené a povrchní bloudění.