Sú svätci, ktorých zatiaľ nikto nevyhlásil za svätých. Na ich oficiálne vyhlásenie sa ešte len čaká. Takým je aj mladučký Ružomberčan Tomáš Munk.

Moji rodičia oslavovali pred pár týždňami 50. výročie sobáša. Nechceli veľkú oslavu. V ich životoch sú už iné priority. To, čo nám môžu ešte venovať, je ich čas. A to, čo im môžeme darovať my, ich deti, je tiež čas.

Veľa ľudí mi povedalo: „Nemáme vari na Slovensku svätých?“ Nuž, máme, len je ich pomenej než v takom Taliansku či Francúzsku. Ale sú rovnako veľkí.

 Sú svätci, ktorí sú hrdinovia alebo niečo hrdinské urobili. A sú svätí, ktorých si síce uctievame, ale o ich existencii sa toho až tak veľa nevie alebo sa nevie takmer nič. Takýto bol aj svätý Juraj.

Gemma bola jednoduché dievča. Žila v Taliansku na prelome 19. a 20. storočia. A vravia o nej, že je sväticou proti samote. To preto, lebo ju vzývajú ľudia, ktorí trpia samotou, alebo deti, ktoré stratili rodičov.

Jeden z biblických vtipov hovorí, že Peter zaprel Krista preto, lebo mu uzdravil svokru. Asi to nebol pravý dôvod, no treba uznať, že všetko, čo Peter robil, robil vážne.

Ako mladé dievča som raz položila kňazovi, ku ktorému som chodievala na „stretká", otázku, prečo na Slovensku máme za svätých vyhlásených iba takých, ktorí neboli Slováci.

Ani jeden veľký muž sa nestal veľkým bez svojej matky. A to je aj prípad filozofa a teológa svätého Augustína, známeho aj pod menom Aurelius Augustinus.

Život pápeža Pia X. mi bol vždy blízky. Ani neviem prečo. Bol pre mňa jednoduchým a pravdivým človekom.

Keď som ako 13-ročná pubertiačka prvýkrát navštívila Auschwitz, zaujal ma príbeh kňaza, ktorý sa vymenil s iným väzňom, aby zomrel namiesto neho. Nechápala som to.