Ako vníma uplynulú sezónu a to, čo sa dialo na Slovensku a v Česku? Čo obdivuje na prvom československom prezidentovi? Ako vníma starobu, smrť a zmysel vlastného života? Martin Huba.

Zatiaľ, čo festival v Glastonbury zdôrazňuje ekológiu a festival v Roskilde podporí baníkov v Kongu, Bažant Pohoda sa bude radovať zo slobody. Na rozdiel od anglických a dánskych kolegov totiž vieme, že nie je samozrejmá.

Básnik, kunsthistorik, umelecký vedúci skupiny Plastic People of the Universe, kľúčová postava českého undergroundu. Nositeľ Ceny Jaroslava Seiferta, autor, o

V postkomunistickej Európe je česká Strana zelených zďaleka najúspešnejšia. Nielenže sa dostala do parlamentu aj do vlády, ale udržuje si aj podporu okolo 8 –10 percent – a s ňou aj nádej, že pri budúcich voľbách uspeje opäť.

Profesor filozofie z USA, dobrovoľník na covidovom oddelení počas pandémie koronavírusu, disident nútený emigrovať z Československa po podpise Charty 77, Patočkov a Habermasov študent. Tým všetkým sa stal tento empatický a senzitívny človek pôvodom zo Slovenska, ktorý sa vo svojich štyridsiatich rokoch z pozostalosti svojej matky dozvedel o jej židovskom pôvode. Po skúsenostiach so životom nielen v Európe, ale aj v USA a Ázii tvrdí, že každý sa môže rozhodnúť, akým človekom chce byť a akú komunitu chce tvoriť.

Ukrajinský prozaik Volodymyr Rafejenko sa narodil v Donecku a žil tam až do roku 2014, keď Kremľom podporovaní separatisti priniesli na Donbas vojnu. Utiekol do dediny pri Kyjeve, píše romány v ruštine a ukrajinčine a žije realitu vyhnanca vo vlasti. Tento rozhovor s ním viedla historička Marci Shore.

Známa česká filozofka a vysokoškolská profesorka Anna Hogenová hovorí o hrozbách dnešného sveta, asymetrickej zodpovednosti politikov, prameni života a jeho zmysle očami fenomenológie. Na transcendentno hľadí očami ateizmu, neodmieta nesmrteľnosť ľudskej duše.