Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Keď normálnemu Čechovi alebo Slovákovi spomeniete poľské potraviny, predstaví si hocičo, len nie skutočne kvalitnú stravu. Ibaže to, čo sa vozí do slovenských a českých obchodov a čo vytláča predovšetkým svojou cenou domácu českú a slovenskú produkciu, je väčšinou to najhoršie, čo sa v skutočnosti v Poľsku vyrába. V samotnom Poľsku sa predávajú omnoho lepšie potraviny, než aké sa vozia k nám. Mimochodom, dnes som sa prechádzal po Varšave a chcel som kolegom, ktorí sa zišli v našej novinárskej skupine, kúpiť niečo z českých potravín alebo prinajhoršom aspoň české pivo, či trebárs Becherovku.

V tej našej Európe medzi Nemeckom a Ruskom je to skôr pravidlo než výnimka. Mestá, v ktorých žijeme, boli len pred storočím celkom inými mestami. Nielen vzhľadovo, keďže mnohé boli zničené počas druhej svetovej vojny, ale aj vnútorne. Ľudia, ktorí v nich žijú dnes, majú s tými, ktorí tam žili len pred storočím, len málo spoločné. Nejde iba o počty, keď sa počet obyvateľov niekoľkonásobne zvýšil, ale aj o celé národnostné, náboženské a jazykové zloženie.

Asi nikde v Európe nie je miesto, ktoré by bolo tak úplne historicky preorané ako mesto, ktorému sa dnes menom stalinského prezidenta Sovietskeho zväzu hovorí Kaliningrad. Mesto, založené na jednej zo spanilých jázd najväčšieho bojovníka medzi českými kráľmi Přemysla Otakara II., bolo jedným z najkrajších miest Nemecka, metropolou Pruska, odkiaľ vzišla nemecká jednota a neskoršie Nemecké cisárstvo.

Musím povedať, že týmto smerom nechodievam často. Cestujem a lietam predovšetkým na východ od Prahy, čo má jednu výhodu. Všetko je tu nové a z roka na rok lepšie, investuje sa a stavia. Keď letíte opačným smerom – teda ako ja do Paríža –, máte pocit, že lepšie roky tam už boli.

Lode z Kolbergu, čiže dnes Kolobrzegu, nemali ľudia na Bornholme veľmi v láske. Aspoň donedávna. Mnoho z nich totiž dodnes spomína, čo z tohto prístavu prišlo 9. mája 1945. Bornholm, najvýchodnejší ostrov Dánska, vtedy očakával pomerne pokojne koniec vojny. Nemecký veliteľ ostrova odovzdal kapituláciu britskému veleniu spojeneckých vojsk a čakal, že v priebehu niekoľkých dní prídu britské lode a on spolu s vyše desaťtisícovou posádkou a ďalšími tisíckami nemeckých utečencov poputuje do britského zajatia a do niektorej zo západných okupačných zón Nemecka.

Časť rodiny mojej ženy Ludmily pochádza z Ukrajiny, z oblasti, pre ktorú sa vžilo označenie Volyň. Z mnohých detí, ktoré mali ukrajinská prababička a pradedo, zostala len Ludmilina babička a jej sestra, ktoré utiekli do Česka. Všetci ostatní zahynuli. Časť v dvadsiatych rokoch, keď sa krajinou prehnali boľševici a Pilsudského Poliaci, zvyšok za druhej svetovej vojny.

Chorvátsko neklame telom, ale svojím pobrežím. Tak ako ten, kto bol iba v Hurghade alebo v inom egyptskom letovisku, netuší nič o tom, ako vyzerá skutočný Egypt, tak milióny z nás, ktorí za posledné roky boli iba na chorvátskom pobreží, netušia, aká je vlastne Chorvátsko krajina. Stačilo by sa pritom pozrieť len do Záhrebu, hoci aj tu platí, že je to hlavné mesto, a teda nie celé Chorvátsko. V prípade Záhrebu je to však celá štvrtina Chorvátska, a to je čo povedať. Ono stačí len priletieť na záhrebské letisko.

Vy na Slovensku si asi ešte pamätáte Zemanov slávny bonmot z roku 1999 o tom, že popradské pivo je dobré akurát tak na „rozpúšťanie zubných protéz“. A že Zlatý bažant, považovaný za to najlepšie medzi slovenskými pivami, je maximálne taký český výčapný priemer. Slovenským pivárom Zeman odporúčal, aby si slovenským pivom nekazili chuť a pili to kvalitné, dovážané z Česka. Slovenských pivovarníkov tým na dlhé roky smrteľne urazil a naštval.

Keď sa povie Cyprus, predstaví si človek krajinu na konci Európy, ktorá toho so Slovenskom nemá veľa spoločného. Áno, má rovnako ako Slovensko euro, Slovensko dalo záruku 100 miliónov eur na záchrannú pôžičku Cyperskej republike, a tým sa to, takpovediac, končí. Pritom toho má Slovensko s Cyprom spoločného oveľa viac, než by mnohí Slováci tušili.