V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

Kto má v našej krajine najväčší vplyv? Kto všetko poťahuje nitkami v zákulisí? A kto má najväčší vplyv na verejnú mienku a verejný vkus?

Ak by sme všetky gýčovité mýty a odležané stereotypy o Slovensku a Slovákoch vložili do mlynčeka na mäso, čo z neho vylezie? Kriváň, salaš, ovečky, bača.

Na návštevu k strýcovi Imrovi a tete Majde na Šoltésovej ulicu sme chodili s rodičmi častejšie do roku 1957, pokiaľ sme bývali na Rajskej ulici. Po Cukrovej a Poľnej to bolo „za rohom“. Po roku 1957, z Koliby, bola cesta zložitejšia. Prakticky vždy sme prišli na olovrant.

Festival Dotyky a spojenia sa tento rok mohol vrátiť k obvyklému júnovému termínu a divákom ukázať, čo najzaujímavejšie slovenskí divadelníci vytvorili za uplynulú sezónu. A ponuka je to skutočne pestrá a lákavá, ako dobrá káva v niektorej z martinských kaviarní v prestávke medzi predstaveniami.

Ikonického hudobníka, humoristu a herca si aj 23 rokov po smrti pamätajú takmer všetci. Generácia dnešných stredoškolákov však začína mať v slovenských umeleckých legendách medzery. Aspoň tak to ukázala krátka anketa v úvode predstavenia Filip v Divadle Jána Palárika v Trnave.