Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že počas nedeľňajších rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zdôrazní, že Kyjev neprijme kapituláciu ani mier diktovaný Moskvou.

Zdôraznil tiež, že vláda zostavená stranou TISZA zruší existujúci Úrad suverenity, ktorý je podľa jeho slov riadený z Moskvy, a namiesto neho zriadi národný úrad na získanie rozkradnutého štátneho majetku.

Zelenskyj označil obvinenie Moskvy z útoku na Putinovu rezidenciu za „ďalšiu lož“. Rusko podľa neho takto pripravuje pôdu pre útoky na budovy ukrajinskej vlády v Kyjeve.

Ruský súd vo štvrtok odsúdil štyroch tadžických občanov na doživotie za útok v kultúrno-zábavnom komplexe Crocus City Hall na predmestí Moskvy z roku 2024, pri ktorom zahynulo približne 150 ľudí.

Na Orbána, ktorého popularita klesla pre zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu, nedošlo k žiadnym fyzickým útokom. Samotný náznak pokusu o atentát na Orbána však podčiarkuje, aké vysoké sú stávky pre Moskvu v maďarských voľbách.

Moskva mier nechce. V záujme jej vládcov je v nej pokračovať, lebo koniec vojny by ohrozil ich moc. Čo si o tom myslí generál Pavel Macko?

Putin s Orbánom tiež hovorili o aktuálnych otázkach rusko-maďarskej spolupráce a zhodnotili výsledky dohôd podpísaných počas ich stretnutia v Moskve 28. novembra 2025.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 identifikovala viac ako 19 500 detí, ktoré boli podľa nej násilne deportované do Ruska, Bieloruska alebo na územia okupované Ruskom. Ukrajina tieto únosy označuje za genocídu, ako ju definuje dohovor OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že odsunom deti chránila pred bojmi.

Moskva v uplynulých dňoch zintenzívnila svoje útoky na Odesu. Podľa ukrajinských predstaviteľov sa Rusko snaží úplne ochromiť námornú logistiku krajiny.

Hospodárske opatrenia voči Moskve zaviedla EÚ pôvodne v roku 2014 po anexii Krymu a po plnoformátovej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 ich výrazne rozšírila.