„Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.“ A. de Saint-Exupéry

Téma martýrstva patrí medzi veľké rozdiely medzi svetom Biblie a svetom súčasného čitateľa. Pod slovom mučeník sa dnes často rozumie človek vyhľadávajúci bolesť. Ten, ktorý nachádza potešenie v situácii, v ktorej mu druhí ľudia ubližujú. Obľuba takéhoto martýrstva je právom nepochopiteľná. Nebolo by teda lepšie, ak by sa proste celý ten jazyk a koncept mučeníctva odmietol?

„Každý sa môže hnevať, to je ľahké: Ale hnevať sa na správneho človeka, a toľko, koľko treba a keď treba, zo správneho dôvodu, správnym spôsobom, to nie je dané každému.“ Aristoteles

Aké sú okolnosti životnej premeny? Počas najväčšieho z kresťanských sviatkov sa všetky cirkvi pripomínajú príbeh o zmŕtvychvstalom Kristovi. Udalosti, ktorá pozýva aj nás premýšľať nad tým, ako skúsenosť s týmto novým životom mení aj nás. Na dnešných bohoslužbách by sme radi namiesto jedného dlhšieho monológu si spoločne prešli cez tri kratšie meditácie o transformujúcom stretnutí apoštola Pavla so živým Kristom. Čo však táto zmena znamená?

Človek je tvor dominantný. Presadiť svoju vôľu cez ostré lakte a bezpochýb dôverovať vo vlastné schopnosti sa nosí. Zachovať tvár víťaza, neporaziteľnosti sa cení. Prehra a slabosť je na smiech. Zdá sa totiž, že veľké sebavedomie akoby uľahčovalo náročnosť žitia života. Keď má človek náležité ego, tak akoby sa jednoduchšie dosahovalo to, čo si zaumieni. Avšak ako ego ostrých lakťov reaguje na neúspechu?

„Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa! Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.”

„Pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.“ Evanjelium podľa Matúša, Detské bohoslužby.

„Proti každému objektivizmu náboženskej mágie a dogmatického fundamentalizmu, proti každému cirkevnému sakramentalizmu a inštitucionalizmu, ale taktiež – v eticko-politických dôsledkoch – proti manipuláciam a nátlakom hospodárskych a politckých štruktúr a systémov zastáva credo in Spiritum sanctum cieľ subjektívneho oslobodenia človeka. ,Kde je Duch Pána, tam je sloboda'.“ Ján Milíč Lochman

„My ľudia sme spoločenské bytosti. Prichádzame na svet ako výsledok konania iných. Prežívame tu v závislosti od iných. Či sa nám to páči alebo nie, v našom živote takmer neexistuje okamih, keď by sme nemali prospech z činnosti iných. Z tohto dôvodu nie je prekvapujúce, že väčšina nášho šťastia vzniká v kontexte našich vzťahov s druhými.“ Dalajláma XIV

„Modliť sa vďačne znamená mať na pamäti Boha vždy, všade a za každých okolností. Nech totiž robíte čokoľvek, mali by ste mať na pamäti Stvoriteľa všetkých vecí. Keď vidíš svetlo, nezabúdaj na toho, kto ti ho dal; keď vidíš nebo, zem, more a všetko, čo je v nich, obdivuj tieto veci a oslavuj ich Stvoriteľa; keď si obliekaš odev, uznaj, čí je to dar, a chváľ toho, kto ti vo svojej prozreteľnosti dal život. Jednoducho, ak sa všetko, čo robíte, stane pre vás príležitosťou na oslavu Boha, budete sa ustavične modliť. A takto sa bude vaša duša vždy radovať, ako to odporúča svätý Pavol.“