Tak ako každý rok, aj v tomto čísle vám prinášame spolu s našimi kolegami, priateľmi a spolupracovníkmi tipy na knihy, ktoré sme čítali tento rok.

V piatok sa v pražskom Národnom divadle odovzdávali Ceny Pamäti národa. Medzi ocenenými, ktorých postupne predstavíme, bola aj slovenská laureátka Eva Karvašová.

Víkendový plán s plan.art bude (aj) o rebeloch.

Kolégium pamäti národa vyjadruje podporu historikovi Patrikovi Dubovskému a solidaritu Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorí sa stali terčom nevyberaných vyhrážok podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu. Sme presvedčení, že v demokratickej krajine je absolútne neprijateľné, aby sa ústavný činiteľ vyhrážal ktorémukoľvek občanovi za jeho občianske aktivity a štátnej inštitúcii za legitímne a legálne mimopracovné aktivity jej zamestnanca.

Oslavujeme 34 rokov od Novembra 89 a 17. november je už aj štátnym sviatkom – to sa podarilo. O tom, či sa podarilo aj to ostatné, čo z hodnôt Novembra zostalo, hovoríme s ľuďmi, ktorí boli pri tom: s Petrom Zajacom, ktorý vtedy zakladal VPN, a Františkom Mikloškom, tiež zakladateľom VPN a neskôr členom KDH.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.

Pokračujeme v uverejňovaní príbehov občianskeho združenia Post Bellum, ktoré sú dôležitou súčasťou našej pamäte. Tento svedčí, okrem iného, o tom, že veľa Slovákov sa snažilo židom počas 2. svetovej vojny aj pomáhať.

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.

Adriana Seboková, rodená Mendová, ktorej doma hovorili Ada, sa narodila 1. 12. 1927 v Banskej Bystrici. Pochádza zo židovskej rodiny, no už pred vojnou ju dali pokrstiť, tušiac blížiace sa nebezpečenstvo a to dokonca dvakrát. Najskôr ju dala pokrstiť stará mama a neskôr priateľ jej otca.

Otis Laubert sa narodil 8. januára 1946. Prvých pätnásť rokov života prežil v dedinke Valaská neďaleko Brezna. Neslobodná atmosféra 50. rokov sa ho našťastie veľmi nedotýkala, hoci vnímal určité anomálie doby aj vo svojom okolí.