Kým poniektorí ešte stále riešili hymnu, extrémistu, antisemitu a rasistu, ktorému sa ešte chvíľu nemá takto hovoriť, aj to len v jednom médiu, a šašo s jeho cirkusom opäť predvádzali svoje cirkusové čísla, diali sa v parlamente dôležité veci. Skolabuje vláda?

Občas mám pocit, že slovenská spoločnosť hromadne trpí poruchami pozornosti.

„Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala svojho času bývalá prezidentka. Čím ďalej, tým viac tento pocit zdieľam. A to aj v rámci slovenského právneho poriadku.

Minulý týždeň sme si pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie. So svojou totalitnou minulosťou z doby komunizmu sa však stále nevieme vyrovnať, a to ani právne. Ako to, že v susednej Českej republike áno?

Píšem Vám zďaleka nie prvýkrát za posledné týždne. Píšem Vám ako právnička, ktorá sa od začiatku pandémie zaoberá opatreniami, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, na čele ktorého stojíte práve Vy.

Právnička Slavomíra Henčeková sa už počas prvej vlny pandémie venovala súladu štátnych opatrení so zákonmi. Teraz sme sa jej opýtali, ako je to s predlžovaním či novým vyhlasovaním núdzového stavu pre územie Slovenska. Čo na to zákony Slovenskej republiky?

Na Slovensku v stredu (11. 11.) pribudlo 2591 nakazených novým koronavírusom.

Rozpoviem vám jeden príbeh. Bude to neveselý a dlhý príbeh o štátnych karanténach a skladá sa z mnohých dejstiev, no poviem vám len o troch z nich.

Nie každé rozlišovanie skupín ľudí je diskriminácia. Napríklad rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými podľa nového covid automatu diskrimináciou nie je.

Ak podľa formálneho práva (povedzme štatútu očkovacej lotérie) niekto (povedzme pani Zuzana zo Solivaru) nemá právo na vyplatenie výhry, možno jej ju vyplatiť na základe „morálneho práva“ tak, ako to vyhlásil minister financií? Zrejme možno, ale história ukazuje, že to nemusí byť vôbec dobrý nápad.