Aktuálne politickou scénou hýbe okrem tradičných zvád a koalično-opozičných bojov medzinárodná politika. Tú však prenechám na komentovanie iným a sústredím sa na niečo, čo mi už dlho vadí a s čím sa neviem zmieriť. Môže parlament, v ktorom má koalícia väčšinu, naozaj robiť, čo sa mu zachce, bez akýchkoľvek právnych následkov?

Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Dnes budem písať o mojich dojmoch z posledného protestu a o spiacej opozícii. Len asi trochu inak, ako by ste čakali.

Ďalší zábavný týždeň v politike za nami. Akurát, že to bolo zábava iná – bol to smútok.

Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

Píšem Vám zďaleka nie prvýkrát za posledné týždne. Píšem Vám ako právnička, ktorá sa od začiatku pandémie zaoberá opatreniami, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, na čele ktorého stojíte práve Vy.

Právnička Slavomíra Henčeková sa už počas prvej vlny pandémie venovala súladu štátnych opatrení so zákonmi. Teraz sme sa jej opýtali, ako je to s predlžovaním či novým vyhlasovaním núdzového stavu pre územie Slovenska. Čo na to zákony Slovenskej republiky?

Na Slovensku v stredu (11. 11.) pribudlo 2591 nakazených novým koronavírusom.

Rozpoviem vám jeden príbeh. Bude to neveselý a dlhý príbeh o štátnych karanténach a skladá sa z mnohých dejstiev, no poviem vám len o troch z nich.

Nie každé rozlišovanie skupín ľudí je diskriminácia. Napríklad rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými podľa nového covid automatu diskrimináciou nie je.