Ukrajinský prezident reagoval na Putinove slová o tom, že Rusko je bezpodmienečne odhodlané dosiahnuť svoje ciele vojenskými prostriedkami. Zelenskyj hovorí jasne, že Rusko sa pripravuje na ďalší rok vojny.

Prečo je pri diskusiách o vojenskom zásahu proti Iránu potrebné poznať históriu a kultúru krajiny, a čo nám to prezradí o povahe jej súčasného režimu? Ako súvisí kultúra s politickým správaním ľudí a národov? Prečo je človek jediné zviera, ktoré robí politiku? Ako nám antropológia pomáha porozumieť politickému dianiu?

Rok 2026 bude rokom zaťažkávacích skúšok pre medzinárodný poriadok, zastupiteľské inštitúcie, náš psychický stav aj naše charaktery. O tom, čo musíme vedieť na to, aby sme v nich vedeli obstáť, ako si zachovať realizmus aj optimizmus zároveň, a prečo treba rešpektovať nedokonalosť, hovoríme v ďalšom diele nášho cyklu.

V čom je osud demokracie v Amerike spojený s osudom Európy a sveta; čo si navzájom vyčítame a v čom si nerozumieme; o pôvode, premenách a krízach americkej veľmoci; ako sa demokracie rodia a umierajú; čo býva v dejinách národov nepriznané; čoho sa obávali zakladatelia USA; prečo je kontrola moci životne dôležitá?

Bilancia 20. storočia vyzerá zdrvujúco. Totalitné režimy, vojny, teror a genocída uskutočňované s prispením moderných technológií boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti ľudí na rôznych miestach sveta. Rozumieme správne tomu, čo sa stalo? Máme sa dnes obávať opakovania nedávnej minulosti? Vieme tejto hrozbe čeliť?

Prečo v našej dobe, tak hrdej na vedecký pokrok, verí znova toľko ľudí evidentným nezmyslom; kedy je extrémizmus príťažlivý a prečo sa znova hovorí o návrate fašizmu; o čom nás môže napriek dnešným prevratným zmenám poučiť minulosť; ako rozlišovať vedu od pseudovedy a ideológie, na čo nám je politická filozofia a prečo sú humanitné disciplíny stále dôležité?

Vraciame sa k téme predchádzajúceho dielu a reč je, samozrejme, aj o aktuálnej situácii na Blízkom východe, povahe iránskeho režimu a americkej zahraničnej politike. Nadväzujeme diskusiou o vplyve kultúrnych vzorcov na politické správanie, o význame štúdia ľudskej povahy a vedomia aj o tom, ako nám filozofická antropológia pomáha kritizovať ideológie.

Svetu vládnu infantilné elity manipulujúce s infantilnými davmi. Poznáme svojho nepriateľa? Poznáme seba samých? Prečo história nie je manuál a predsa má význam učiť sa z nej? Prečo je akumulácia pamäti podmienkou slobody a ako sa strata pamäti prejavuje v politickom rozhodovaní? Prečo je človek jediný živočích s historickou pamäťou, a čím dnešný vývoj ohrozuje jeho identitu?

Moskva podľa Peskova vyzvalo strany rokovaní, aby sa zdržali informovania o ich podrobnostiach na verejnosti, pretože to považuje za nevhodné.​

Záver roku 2025 nevyzerá ktovieako veselo. Slobodné politické zriadenia sú v globálnej defenzíve, mier je ohrozený už nie na regionálnej, ale na svetovej úrovni, trhová ekonomika prechádza krízovými výkyvmi, ktoré rozhodne neprispievajú dôvere ľudí v zastupiteľské inštitúcie.