Ako si zachovať poriadok mysle vo svete plnom zmätkov? Ako si udržať slobodu v dobe rastúcej túžby zástupov zbaviť sa jej? Čo možno a nemožno očakávať od nových technológií? Aké miesto má v politike etika a prečo musia dobrí ľudia navzájom komunikovať? Hovoríme v ďalšom diele .konfrontácií.

V čom je osud demokracie v Amerike spojený s osudom Európy a sveta; čo si navzájom vyčítame a v čom si nerozumieme; o pôvode, premenách a krízach americkej veľmoci; ako sa demokracie rodia a umierajú; čo býva v dejinách národov nepriznané; čoho sa obávali zakladatelia USA; prečo je kontrola moci životne dôležitá?

Bilancia 20. storočia vyzerá zdrvujúco. Totalitné režimy, vojny, teror a genocída uskutočňované s prispením moderných technológií boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti ľudí na rôznych miestach sveta. Rozumieme správne tomu, čo sa stalo? Máme sa dnes obávať opakovania nedávnej minulosti? Vieme tejto hrozbe čeliť?

Prečo v našej dobe, tak hrdej na vedecký pokrok, verí znova toľko ľudí evidentným nezmyslom; kedy je extrémizmus príťažlivý a prečo sa znova hovorí o návrate fašizmu; o čom nás môže napriek dnešným prevratným zmenám poučiť minulosť; ako rozlišovať vedu od pseudovedy a ideológie, na čo nám je politická filozofia a prečo sú humanitné disciplíny stále dôležité?

Priznávam, že mi lezú na nervy tie neustále reči o tom, že všetci schopní z tejto krajiny majú odísť, alebo už odišli, a tu doma sme zostali už len my ako podradný genetický materiál, národ peciválov, ťapákov, naničhodníkov, vidliakov, sedliakov a post-sedliakov. Že by sa vo mne ozýval komplex menejcennosti?

Ako zapadá 17. november 1989 do kontextu iných novembrových výročí? Dal sa pád komunizmu predvídať? Diskutujeme o tom, čo sa podarilo, v čom sme sa mýlili a čo sme mohli robiť inak; o znovuzrodení a význame občianskej spoločnosti; o rizikách, ktoré priniesla nová sloboda; prečo koniec komunistických režimov nemusel znamenať koniec ilúzií, na ktorých boli založené; prečo študovať totalitné režimy; prečo sa vyhýbať sentimentalite a cynizmu; v čom nesieme spoločnú zodpovednosť; aj o pravde, na ktorú nesmieme rezignovať.

7. novembra 1917 obsadili boľševici Zimný palác v Petrohrade. Čo po tejto udalosti nasledovalo, čo jej predchádzalo? Aký je vzťah medzi snívaním o šťastí ľudstva a masovým terorom? Prečo a pre koho bol komunizmus príťažlivý a prečo takým môže byť aj dnes? Čoho sa obáva dnešné čínske vedenie? Čo má Si Ťin-pching spoločné s Leninom, alebo: čo bol „NEP“? Pokračujeme v Konfrontáciách.

Má ešte význam hovoriť o spore „liberáli verzus konzervatívci“? Nie sú tieto mená už len pozostatkom odchádzajúcej éry, zanikajúceho sveta, spoločenských podmienok, za ktorými môžeme cítiť nostalgiu, no ktorých ideové zápasy už nie sú v našich dnešných podmienkach relevantné?

Moskva podľa Peskova vyzvalo strany rokovaní, aby sa zdržali informovania o ich podrobnostiach na verejnosti, pretože to považuje za nevhodné.​

Dejiny spoločného štátu Čechov a Slovákov sú dejiny opakovaného zápasu za slobodu. Áno, je to aj príbeh plný tragických zvratov.